Sťahovavé vtáctvo a vtáctvo európskeho významu nájde svoj pokoj v chránených vtáčích územiach, kde bude platiť zákaz vykonávania činností, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ich existenciu. Ďalším druhom chráneného územia sa stanú krajinné prvky, napríklad rašeliniská.
V chránených krajinných oblastiach, čo je druhý stupeň ochrany, treba počítať s rôznymi zákazmi. Vodiči motorových vozidiel si musia dať pozor na zákaz státia a vjazdu na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, či miestnej komunikácie. Bicyklisti zasa na nedodržanie vyznačenej trasy.
V treťom stupni ochrany všeobecne platnom pre územie národných parkov sa zakazuje napríklad používať zariadenia spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, organizovať spoločné poľovačky, pohybovať sa mimo vyznačených turistických a náučných chodníkov.
Všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na území Slovenska sú chránené. Pri preukázateľnom usmrcovaní vtáctva na elektrických vedeniach alebo telekomunikačných zariadeniach môže orgán ochrany prírody nariadiť ich správcovi vykonanie technických opatrení, čiže inštalovanie hrebeňových zábran. Pri budovaní alebo rekonštrukciách nadzemného elektrického vedenia sa zavádza povinnosť použitia takého technického riešenia.
Nový zákon tiež okrem iného spresňuje postup a výpočet náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, pričom zrovnoprávňuje všetky formy vlastníctva. Náhradu nepriznáva len vlastníkom súkromných chránených území. Minister životného prostredia László Miklós upozornil na to, že rezort dostal na vyplácanie majetkovej ujmy na tento rok 10 miliónov korún, avšak v súčasnosti má žiadosti prevyšujúce sumu 100 miliónov korún. Ministerstvo vypočítalo, že by potrebovali celkove 300 až 400 miliónov.
Poznamenal, že pôjde o veľmi citlivú záležitosť, posudzovanie ktorej bude mimoriadne náročné. Túto úlohu prevezme na seba ministerstvo, v rámci ktorého bude zrejme vytvorená komisia ochranárov a vodohospodárov zaoberajúca sa týmito majetkovými otázkami.
*ad som