Sinológ MARTIN SLOBODNÍK z Katedry východoázijských štúdií Univerzity Komenského hovorí, že zabratie Tibetu nemalo zo strany Číny pôvodne ekonomické dôvody.
Bolo už v čase „mierového oslobodenia“ Tibetu Čínou zrejmé, aké nerastné bohatstvo táto krajina skrýva?
Dôvody na pripojenie Tibetu k Číne boli skôr historické a ideologické. Podľa čínskej interpretácie sa Tibet stal súčasťou cisárskej ríše už v polovici 13. storočia a má naň „historický nárok“. Čína však v tom čase argumentovala aj marxisticky, tým, že má „morálnu povinnosť“ oslobodiť Tibeťanov spod útlaku západných imperialistov a domácich vykorisťovateľov, čím sa myslel predchádzajúci čínsky režim Kuomintangu. O nerastnom bohatstve vtedy nikto nemal konkrétnu predstavu. Za tých vyše šesťdesiat rokov pekinská vláda určite investovala do Tibetu oveľa viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako sa jej reálne vrátilo.
