Jeho prednášky o Transsibírskej magistrále sú zúfalo vypredané. Prečo táto trasa fascinuje Slovákov? „Je to fenomén, cez ktorý sa k Rusom dostanete najbližšie,“ hovorí TOMÁŠ LACKNER, ktorý ňou sprevádza. Rovnako vášnivo rozpráva aj o sexi chrobákoch a biznise s Britským kráľovským múzeom.
Nie je ľahké dostať sa na vaše prednášky. Bežne býva taký veľký záujem o cestovateľskú tému?
O túto konkrétnu áno. Už v januári v Košiciach sme pridávali jedno premietanie. Keby som ostal tretí deň, vypredáme aj tretie. Včera v Bratislave sme sálu pre 150 ľudí zaplnili vyše dvesto poslucháčmi. Lístky sa predali za 24 hodín, v Žiline tiež.
Prečo?
Je to fenomén, ktorému ja ani Eva Rosíková, cestovateľka a organizátorka prednášok, vôbec nerozumieme. Pre mňa je hádankou, prečo niekto chce zaplatiť nemalé peniaze za to, aby sa povozil vlakom, ale o tieto zájazdy je neuveriteľný záujem, hoci sú náročné, nie je to oddych na pláži.
Čo stojí taký výlet cez cestovnú kanceláriu?
Od dva a pol tisíca eur vyššie. Trvá osemnásť dní a je v ňom niekoľko zastávok a prenocovaní v rôznych mestách.
A na vlastnú päsť?
Približne dvetisíc, možno trochu menej. Lacné to nie je.
Kto si ako dovolenku vyberie Transsibírsku magistrálu?
Sú to väčšinou vysokoškolsky vzdelaní ľudia po päťdesiatke, majú niečo precestované a v minulosti boli v Sovietskom zväze, ale tá magistrála im chýba. Mal som architektov, lekárov, manažérov, ale i 25-ročných súrodencov, dievča študovalo v Rusku na gymnáziu, išlo spolu s bratom dvojčaťom. Sú medzi nimi putinofóbi i putinofili. Ako sprievodca musím medzi nimi lavírovať a nepridávať sa na žiadnu stranu. Pri tom pomáha vodka. V Rusku jednoznačne pomáha vodka. (Smiech.)
Aké sú ich pocity po návrate?
Často hovoria, že to bolo presne také, ako očakávali. Dalo im to presne to, čo chceli. Nie je to turistická atrakcia, ale normálny vlak, ktorým cestujú obyčajní ľudia.
Prečo ste vy absolvovali túto trasu?
Skončil som šesťročné štúdium v Japonsku, mal som čas a prostriedky, tak som si povedal, že pôjdem domov do Košíc vlakom.
Cestuje v ňom veľa turistov?
Chodia celé skupiny. Hlavne Holanďania, Austrálčania. Staršie ročníky cestujú organizovane, mladí individuálne. Mládež z Austrálie ide vyskúšať život v Londýne, dostanú polročné víza a vyberú sa vlakom. Ísť Transsibírskou magistrálou, to je cesta raz za život.
Ako často ju využívajú domáci?
Často. V pomere deväť ku jednej v prospech domácich. Vlak je pre nich lacnejší než lietadlo. V lete naň nezoženiete lístok, trasa Moskva – Peking je tri mesiace dopredu úplne vypredaná. Všetko sa totiž vybavuje v Moskve. Keď si chcete na Amure otvoriť reštauráciu, tých sedemtisíc kilometrov ta a naspäť si pekne odsedíte. A ešte musíte niekoho poriadne podplatiť, aby vám to povolenie vydal.
Ako sa miestni pozerajú na turistov?
Tešia sa, že máme záujem o ich krajinu. Radi sa s vami porozprávajú, zahrajú si s vami šach, budú politizovať, piť vodku. Vlakom sa dostanete najbližšie k Rusom, k tomu, čo si naozaj myslia.
Zvrhne sa debata často na politiku?
Takmer vždy. V Rusku sú ľudia šialene dezinformovaní. Iné než oficiálne názory sa k nim takmer vôbec nedostávajú. Preto verím štatistikám, ktoré hovoria o obrovskej popularite prezidenta Putina. Otázkou ostáva, či by tí ľudia nerozmýšľali inak, keby sa k nim dostávali aj iné informácie.
Najruskejšie Rusko je Rusko s vodkou. Podľa posledných Putinových zákonov je však požívanie alkoholu vo vlaku zakázané. S jedlom je to naopak. FOTO: archív T.L.
Pije sa veľa vo vlaku?
S abstinentmi sa v Rusku nikto nemazná. Najruskejšie Rusko je Rusko s vodkou. Ale žarty bokom, domáci vo vlaku nepijú. Podľa posledných Putinových zákonov je to zakázané. Sprievodcovia nám zakazovali aj pivo, ale závisí to od konkrétneho človeka. Vodku sme rozhodne schovávali. Nikdy som vo vlaku nevidel opitého, ak domáci pili, tak nenápadne a nie do bezvedomia.
Vlaková sprievodkyňa. FOTO: T.L.
Sú ceny lístkov rovnaké pre domácich i pre turistov?
Rovnaké, môžete si vybrať triedu. Domáci chodia najmä treťou, ja s turistami chodím druhou triedou, nie je najlacnejšia, blíži sa k cene letenky. Západní turisti, Američania, Austrálčania, Briti idú prvou.
To si rozhovory s domácimi asi neužijú.
Vôbec. Cestujú v uzavretom kupé pre dve osoby. Užijú si sami seba. Druhá trieda, to je kupé pre štyri osoby, tam Rusov nájdete. Trojka je otvorený vozeň asi pre šesťdesiat cestujúcich, delený priečnymi stenami, aby vznikli štvormiestne kóje so stolíkom.
O cestovaní Transsibírskou magistrálou sa popísalo množstvo kníh. Čím sa líši od ostatných železničných tratí?
Vyšli aj knihy typu Canada by rail, China by rail, India by rail, ale nič z toho nemá taký cveng, také meno ako Transsib, ako ju volajú Rusi. Je to ikona, značka. Je najdlhšia na svete, je to oceľová stuha, ktorá obopína celé Rusko. V príručkách je zmapovaný a opísaný kilometer po kilometri.
Bajkalské jazero. FOTO: T.L.
"Bábušky" predávajú popri trati domácu stravu. FOTO: T.L.