Hlinený disk obdivujú turisti na ostrove Kréta, v archeologickom múzeu v Iraklione. Odborníci ho datujú do 17. storočia pred naším letopočtom. Piktogramy vytlačené matricou po oboch stranách predmetu nedajú spávať mnohým vedcom, a nielen im.
Chren vyťahuje papier, na ktorom je rozlúštený obsah piktogramov ako výsledok jeho dvojmesačnej práce. Vychádzal pritom zo starofenického písma. „Pisateľ textu zaznamenáva svoje pocity po výbuchu sopky Théra, ktorá spôsobila zničujúce záplavy Kréty a Stredomoria,“ hovorí Chren. Text z disku dal notársky overiť a poslal ho viacerým európskym univerzitám.
Podľa Ondreja Ožďániho z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre je na disku z Faistu zobrazené hieroglyficko-piktografické písmo, ktoré je najstaršie z troch druhov písma používaného asi 2200 – 1450 rokov pred naším letopočtom v egejskom priestore. Lineárne písmo A z tejto trojice je tiež nerozlúštené a lineárne písmo B rozlúštil anglický jazykovedec Ventris s krajanom Chadwickom.
„V súčasnosti prevláda názor, že prečítanie nápisu na disku je momentálne za hranicami našich možností. Nevieme, akí obyvatelia žili na Kréte do konca 16. storočia pred naším letopočtom, keď v dôsledku pohrôm zanikla ich civilizácia a spoločenský systém. Nepoznáme ani písmo, aké ľudia používali, no vylučujeme indoeurópsky jazyk,“ hovorí archeológ a dodáva, že disk je zatiaľ aj pre svetových jazykovedcov tvrdým orieškom.
Pri lúštení písma zavrhuje starofenickú abecedu, na ktorú sa odvoláva Chren. „Najstaršie hláskové písmo starofenickej abecedy je z obdobia okolo roku tisíc pred naším letopočtom a disk je o sedemsto rokov starší,“ oponuje. (bej)