FOTO - AUTOR
Po úpadku turistického ruchu, spôsobenom desiatimi rokmi vojen a konfliktov na Balkáne, sa v poslednom období začína pre turistov stále viac otvárať aj posledná juhoslovanská republika, ktorá zostala vo zväzku so Srbskom - Čierna Hora. Napriek tomu, že jej územie žiadny z vojnových konfliktov nezasiahol, úbytok turistov pocítila táto republika vari najciteľnejšie.
Približne dvesto kilometrov nádherných pláží na pobreží Jadranského mora, pri ktorých vyrastajú stále nové a nové hotely, favorizuje Čiernu Horu predovšetkým ako dovolenkový cieľ pre tých, ktorí si chcú oddýchnuť na morskom pobreží. O nič menej atraktívne však nie je ani čiernohorské vnútrozemie, ktoré ponúka množstvo príležitostí, či už pre vyznavačov turistiky, športu, milovníkov prírody, alebo historických a kultúrnych pamiatok.
V Národnom parku Durmitor s rozlohou 39-tisíc hektárov, ktorý je zapísaný ako prírodná pamiatka v UNESCO, si môžu prísť na svoje všetci. Najmä mesto Žabljak, centrum vnútrozemskej turistiky, ležiace v nadmorskej výške 1456 metrov a vzdialené od hlavného mesta Podgorice asi dve hodiny autom, je vyhľadávaným turistickým strediskom v každom ročnom období. Zatiaľ čo v zime poskytujú okolité terény množstvo možností pre vyznavačov lyžovania, v lete sem prichádzajú predovšetkým priaznivci vysokohorskej turistiky. Žabljak je obkolesený 23 vrchmi s nadmorskou výškou viac ako 2300 merov, nad ktorými čnie najvyšší vrch Čiernej Hory - Bobotov kuk (2525m). Uprostred kopcov je tu ukrytých sedemnásť vysokohorských jazier ľadovcového pôvodu s priezračne čistou vodou.
Návštevník čiernohorského vnútrozemia by si nemal nechať ujsť ani najväčší v Európe, 1300 metrov hlboký kaňon rieky Tara. Domáci o ňom hovoria ako o jedinom možnom rivalovi kaňonu Colorada. Či už je to pravda, alebo nie, faktom zostáva, že kaňon Tary v poslednom čase čoraz viac vyhľadávajú vyznavači raftingu a adrenalínových športov z celej Európy. No a milovníci historických pamiatok by rozhodne nemali obísť starobylé kláštory, napríklad Manastir Morača z 13. storočia, Manastir sv. Trojice z 12. storočia, päťsto rokov starý Manastir sv. Dorda, prípadne cintoríny sekty Bogomilov z 13. storočia, ktoré sa nachádzajú v niekoľkých lokalitách priamo v pohorí Durmitor.
Jednou z najväčších prírodných a historických atrakcií Čiernej Hory je aj Skadarské jazero, ktoré je nielen posledným európskym hniezdiskom pelikána v Európe, ale aj najväčšou vtáčou rezerváciou na starom kontinente. Na brehoch a ostrovoch Skadarského jazera, ktoré má plochu od 370 do 530 km2 (podľa ročného obdobia, pričom dve tretiny jazera sú v Čiernej Hore a jedna na území Albánska) sú desiatky rybárskych osád a historických zaujímavostí. Na ostrove Vranjina je napríklad starý Manastir sv. Nikolu, ktorý údajne vlastnoručne staval kráľ Nikola a ostrov Grmozur je zase známy ako „čiernohorský Alcatraz“, na ktorom kráľ Nikola väznil svojich protivníkov.
No a po celodennej túre, alebo historicko-poznávacom výlete, určite nikto neodolá niektorému z tradičných čiernohorských jedál a nápojov, či už je to pršut (údená bravčová šunka), cicvara (kukuričná kaša), kaštradina (sušené baranie mäso), lozova rakija (hroznovica), alebo vranac (čiernohorské červené víno).
ANDREJ ŠIMONČIČ
Oficiálny názov: Republika Čierna Hora (Monte Negro)
Rozloha: 13 812 km2
Počet obyvateľov: 648 000
Hlavné mesto: Podgorica - 159 000 obyvateľov (administratívne a priemyselné centrum),
Ďalšie významné mestá: Cetinje (kultúrne a historické stredisko - počas obdobia Čiernohorského kráľovstva hlavné mesto krajiny), Kotor, Bar, Budva
Jazyk: Srbský (nie je problém dohovoriť sa po anglicky, nemecky, alebo taliansky)
Mena: Nemecká marka (DEM). Juhoslovanský dinár je od minulého roku v Čiernej Hore neplatný, slovenské koruny sa v zmenárňach nedajú meniť.
Etnické zloženie obyvateľstva: Čiernohorci (62%), Moslimovia (15%), Srbi (9%)
Náboženstvo: srbské pravoslávne, islam
Víza: Ak do krajiny prichádzate cez Srbsko, platia tu rovnaké vízové podmienky ako pri ceste do Juhoslávie, pretože Čierna Hora je ešte stále súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky. Od občanov SR však nie sú vyžadované víza, ak prichádzajú do krajiny cestným hraničným priechodom z Chorvátska, letecky do Podgorice (priama linka z Budapešti), Tivatu, alebo Ćilipi (Chorvátsko), prípadne loďou do Baru, Kotoru, alebo Budvy.
Cesty: Pomerne dobre udržiavané, v posledných rokoch sa veľa investuje do ich opráv
Ceny: Podobné ako na Slovensku, počas sezóny o niečo vyššie
Telekomunikácie: Je možné používanie mobilných telefónov, pevné linky dobrej kvality
Podnebie: Čierna Hora leží v troch podnebných pásmach
- stredozemné (priemerná teplota v auguste 28,8°C)
- kontinentálne (priemerná teplota v júli 26,4°C)
- horské (studené zimy a jemné letá, teploty sú rozdielne v závislosti od nadmorskej výšky)
Prírodné a kultúrne pamiatky pod záštitou UNESCO: pohorie Durmitor s kaňonom rieky Tara, Kotor - staré mesto
Národné parky: Durmitor - 39 000 ha, Lovčen - 6400 ha, Biogradska gora - 5400 ha, Skadarské jazero - 40 000 ha (šim)
