Loď sa pomaly plaví cez Níl. Aby ste mohli navštíviť Mŕtve mesto, musíte zájsť do Luxoru a práve loďou sa preplaviť na západný breh mesta. Tu sú pochovaní v Údolí kráľov a kráľovien egyptskí faraóni a ich najbližší príbuzní. Tu stáli aj zádušné chrámy, medzi ktorými vynikal chrám kráľovnej Hatšepsut.
Táto vládkyňa z 18. dynastie (15. storočie p. n. l.) nebola počas svojho vládnutia oficiálne vymenovaná za faraónku. Dvadsaťdva rokov sedela na egyptskom tróne ako regentka za svojho brata Thutmosa III., ktorého jej panovanie netešilo. Svedčí o tom aj fakt, že po jej smrti nechal odstrániť meno Hatšepsut, a niekde aj jej podobizeň, z pamiatok po celej krajine.
Hatšepsut sa rozhodla pre vystavanie chrámu v Údolí kráľov po porade so svojím architektom Senmutom.
Senmut vybral miesto presne oproti vchodu do najväčšieho egyptského chrámu Karnak, ležiacom na východnom pobreží Nílu. Tri terasy boli sčasti vtesané do pieskovcovej skaly a svojim architektonickým riešením sa už na prvý pohľad odlišujú od ostatných chrámov.
Prvá terasa - Sieň zrodenia, má 22 stĺpov a jej úlohou bolo presvedčiť všetkých, že Hatšepsut je skutočným vládcom. Podľa výjavov bola dcérou boha Amona, ktorý ju splodil s jej matkou Ahmose. Tým sa stala božím dieťaťom a teda mala právo panovať.
Druhá terasa má ako hlavnú veľkú Púnsku sieň. Na jej stenách je znázornená obchodná výprava po Níle do Somálska na čele s Hatšepsut. Na stenách sú jasne čitateľné maľby. Rozoznávame lode, veľkú černošskú kráľovnú, pri ktorej je znázornený maličký muž, pravdepodobne manžel.
Hlavnú časť maľby tvoria veci, rastliny a živočíchy, ktoré Egypťania z tejto výpravy privážajú. Okrem iného stromy hena, ktorých farbivo sa používa aj dnes v dekoratívnej kozmetike, slonovinu či nádoby na voňavé živice používané na výrobu kadidla. Nechýbajú obrazy zvierat či rastlín, ktoré mali byť vysadené v záhradách chrámu. Po smrti sa v nich mala prechádzať duša nebohej faraónky.
V tretej terase - Skalnej svätyni - sú sochy Hatšepsut, ktorá tu predstavuje boha podsvetia a zmŕtvychvstania Osirisa. Kráľovná je tu stvárnená v mužskej faraónskej podobe s typickou božskou bradou. O tom, že ide o o ženu, hovorí len jemný úsmev a črty tváre. Táto terasa bola pripravovaná ako mumifikačná časť chrámu. Po Hatšepsutinej smrti, predtým než jej pozostatky umiestnia v hrobke, ich mali previezť do tejto časti chrámu na mumifikáciu.
Súčasťou chrámu sú aj kaplnky. Napriek tomu, že Hatšepsut bola sebavedomá, nezabúdala na úctu k bohom. Na západnej strane je postavená kaplnka s dvadsiatimi štyrmi stĺpmi, zasvätená bohyni Háthor. Bohyňa lásky a radosti je tu zobrazená v kravskej podobe alebo ako žena s kravskými rohmi.
Druhá kaplnka na východnej strane bola zasvätená Anubisovi - bohovi mumifikácie. Kaplnka je menšia, základ tvorí len dvanásť stĺpov.
Na každú z terás vedie rampa, pôvodne lemovaná alejou sfíng s tvárami Hatšepsut. Celý chrámový komplex bol obkolesený múrom a kanálom, do ktorého privádzali vodu z Nílu.
Minulé storočie sa po tisícročiach tiež zapísalo do histórie chrámu. V 60. rokoch prebehla najvýznamnejšia rekonštrukcia. Vykonali ju poľskí odborníci pod vedením L. Dombrowského.
Koniec storočia priniesol tragickú skúsenosť pre egyptský turistický ruch. v roku 1997 islamskí teroristi zaútočili práve V chráme kráľovnej Hatšepsut na západných turistov. Krvavá masakra takmer osem desiatok turistov však nesplnila predstavy, ktoré extrémisti od útoku očakávali - oslabiť turizmus ako najziskovejšiu časť egyptského rozpočtu. Tisícky turistov aj naďalej putujú k Nílu. Nielen chrám, ale aj všetky turistické objekty sú však prísne strážené.
JOZEF PÁLFFY
FOTO SME - PAVOL MAJER