Bratislava 11. decembra (TASR) - Informáciu o marketingovej analýze produktu a trhu cestovného ruchu (CR) v SR, ktorú vypracovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch (SACR), vzala dnes vláda SR na vedomie.
Predmetný materiál mapuje podmienky podnikania v CR od roku 1993 do roku 2001 s dôrazom na vymedzenie charakteristiky jednotlivých produktov a trhu turistických aktivít. Predkladá štúdiu problematiky produktu CR, ktorá je rozdelená na 7 základných okruhov (kultúra, mestá, letné a zimné športy, prírodné dedičstvo, zdravotný a vidiecky CR, gastronómia, kongresová turistika).
Podľa analýzy sa v SR nachádza 101 hradov a zámkov, z nich je 31 sprístupnených pre verejnosť ako turistická atrakcia. Spomedzi 250 kaštieľov slúži účelom CR iba necelá pätina. Mimo 79 múzeí so 66 pobočkami sa v roku 2001 konalo 401 expozícií a 1013 výstav. Ku kultúrnemu dedičstvu patrí aj 50 drevených kostolíkov, 18 mestských pamiatkových rezervácií a 15 sprístupnených (z 3800 objavených) jaskýň. Spolu 25 väčších a 70 menších lyžiarskych stredísk s 1000 vlekmi je vyznačených v novom Ski atlase, ktorý vydala SACR. Počas celého roka tuzemským i zahraničným pacientom poskytuje liečivé účinky 23 prírodných kúpeľov a 40 termálnych kúpalísk. Na území SR je 10 národných parkov. V materiáli je i zoznam tunajších škôl na výuku adrenalínových športov. Kongresový CR, uvádza analýza, patrí k najefektívnejším druhom CR, pretože výdavky jeho účastníkov sú dva- až trikrát vyššie ako výdavky ostatných turistov. Tretina všetkých kongresov sa organizuje v hoteloch, 40 % v kongresových centrách a 15 % na univerzitách.
Štúdia vyzdvihuje úlohu cestovných kancelárií (CK) v rozvoji turistického priemyslu, ktorých na trhu operuje približne 600. Z nich 20 najväčších ovláda viac ako 90 % trhu. Od roku 1993 do roku 2000 sa počet ubytovacích zariadení strojnásobil na 1928, v nich počet lôžok sa zdvojnásobil na 39 440. Sprostredkovateľom informácií je v rámci SR 80 turistických informačných kancelárií.
Analýza po sumarizácii plusov a mínusov CR, zvlášť aktívneho zahraničného CR, predkladá závery. Ťažisko rozvoja CR je v regiónoch a je v posledných rokoch pomerne komplikovaný. Tento fakt ovplyvnila neistota podnikateľského prostredia, hľadanie zahraničných investorov, rast životných nákladov, sporná legislatíva, nízka kvalita a rozsah dopravnej infraštruktúry ako aj poskytovaných služieb v hoteloch a ubytovacích zariadeniach.
