New York 5. decembra (TASR) - Britské námorníctvo dodnes s hrdosťou tvrdí, že jeho lode potopili v roku 1941 krížnik Bismarck, pýchu vtedajšieho nemeckého vojnového loďstva. Viaceré nové expedície k vraku však oživili teóriu, že Bismarck potopila jeho vlastná posádka, a nie britské torpéda.
Prvá a zároveň posledná misia Bismarcka trvala osem dní a skončila sa 27. mája 1941 na dne Atlantiku. Teória o potopení lode jej posádkou existuje od tohto okamihu. Viacerí zo 115 zachránených nemeckých námorníkov zhodne tvrdili, že o desiatej hodine 27. mája, 40 minút pred potopením, boli v miestnosti s turbínami odpálené nálože, ktoré spečatili osud plavidla. Táto doktrína začala platiť v momente, keď hrozilo, že loď môže padnúť do rúk nepriateľa.
Britské námorníctvo však pripisuje zásluhu na potopení sebe. Oficiálna verzia je taká, že jeho lode prenasledovali Bismarck štyri dni, pričom jedna z nich - Hood - bola pritom potopená. Bismarck bol dostihnutý po tom, čo dostal zásah torpédom do kormidla. Posledná bitka trvala dve hodiny. Nemeckú bojovú loď poslali ku dnu torpéda z Dorsetshire - tri mali zasiahnuť trup o 10.20 h a 10.39 h.
"Máme presvedčivé dôkazy, že Briti nemajú v žiadnom prípade podiel na potopení," cituje denník New York Times Alfreda S. McLarena, amerického námorného experta, ktorý skúmal vrak v rámci dvoch expedícií. "Potopila ho posádka," dodal.
Briti s touto verziou samozrejme nesúhlasia, ale zatiaľ posledná výprava ju potvrdila. Americký režisér James Cameron (Titanic) nakrútil na základe týchto expedícií dokumentárny film, ktorý v nedeľu odvysiela Discovery Channel.
Bismarcka by určite potopili aj britské zásahy, ale to by trvalo aspoň pol dňa, povedal Cameron pre New York Times. Expedícia v júni 2001 objavila v lodi veľa dier, ale väčšina sa nachádza na palube a nadstavbách. Na bočných stenách trupu nie sú takmer žiadne diery, pod čiarou ponoru dokonca ani jedna.
Skúmal sa aj 33 centimetrov hrubý pancierový plášť, ktorý chránil trup pod čiarou ponoru. Na miestach, ktoré mali zasiahnuť britské torpéda, síce vidieť poškodenia, ale diery tam nie sú. To by znamenalo, že torpéda neboli účinné.
Podľa Camerona fungoval aj ďalší ochranný mechanizmus, ktorý vymysleli nemeckí inžinieri. Škody na trupe sa obmedzili na vonkajší obal, ale vnútorná pancierová stena bola celistvá. "Námorníkov chránila pancierová pevnosť. Torpéda nespôsobili vážnejšie škody," povedal Cameron.
Neskoršia britská výprava objavila rozsiahle škody na miestach, na ktorých spočíva loď na dne. Podľa Britov to sú dôkazy o zásahoch torpéd, ale Američania oponujú, že ich spôsobilo tvrdé "pristátie" lode na kamenistom dne.
Ďalší dôkaz nemeckej teórie zverejnil už dávnejšie samotný objaviteľ vraku. Robert Ballard našiel Bismarck v júni 1989 v hĺbke 4790 metrov a už vtedy konštatoval, že je v prekvapujúco dobrom stave. Na trupe neboli známky implózií tie vznikajú, keď sa loď potápa, ale ešte nie je celkom zatopená a vysoký tlak rozmliažďuje vzduchové bubliny v trupe. Takéto implózie by spôsobil zásah torpéda, ale stav trupu svedčí samozničení a úplnom zatopení lode.
