Francúzski ochranári lovia z ropných koláčov polomŕtve vtáky.
FOTO - ČTK/AP
Plastové vrece pre mŕtvych, kartónova škatula pre živých: skupina biológov prečesáva pláž v Rostro na pobreží Galície najviac zasiahnutom ropnou škvrnou z tankera a hľadá zvieratá. V zápachu ropy, ktorý zviera hrdlo, sa Cristina Silvová brodí v čiernych koláčoch, ktoré prichádzajú od nedele ako predvoj druhej veľkej ropnej škvrny.
Skúmavo hľadí na príboj, pripravená bežať ku všetkému, čo by sa mohlo hýbať. „Tu nachádzame vtáky. Teraz už viem, ako umierajú: oblepia sa ropou v mori a tá ich vynesie na piesok. Hýbu len hlavou, malá hlavička, ktorú z diaľky len ťažko vidieť. Potom príde vlna a obaľuje ich ropou, kým sa nezadusia,“ vysvetľuje a prudko odskočí, aby sa vyhla šedému prílivu.
Okolo letí vrtuľník: „Kráľ sa prišiel pozrieť na svojich poddaných,“ smeje sa 19-ročná študentka biológie s vyholenou lebkou a piercingom. Návšteva kráľa Juana Carlosa v Muxii a Laxe je jej úplne ľahostajná.
Najhoršie je to s tučniakmi torda: v Galícii je ich iba deväť párov a biológovia ich už na pobreží pozbierali 292. Ostatné sa tam presunuli zo severnej Európy. „Havária priniesie záhubu tučniakom torda ako druhu, ktorý hniezdi v Galícii,“ hovorí ekológ Martinio.
Biológovia sa po prečesávaní pláží idú ešte pozrieť, či „belgickí hasiči“ na konci pláže nenašli živého tvora. Jan Geenem prišiel na desaťdňovú misiu na čele 28 členov belgickej civilnej ochrany, ktorá má k dispozícii najlepšiu techniku. „Pomáhali sme už po havárii lode Amoco Cádiz, tankerov Tanio a Erika,“ hovorí. Ropná škvrna z tankera Prestige by podľa neho mohla byť najväčšia. Odhaduje, že na vyčistenie pobrežia bude treba šesť až osem mesiacov.
(čtk, afp)