negatívnym,“ povedal pre SME autor kontroverzného diela, český výtvarník Jiří David. „Médiá majú radšej negatívne ohlasy. Je to trochu senzácia, trochu škandál a to je dobrá potrava pre nudné, šedivé, plačlivé jesenné dni v Čechách.“
Podľa neho mu motív srdca napadol pred rokom a nesúvisel s osobou Václava Havla. Viacerí však Srdce s osobou prezidenta Českej republiky stotožňujú. Ten pätnásťmetrový objekt rozsvietil 17. novembra, v predvečer summitu NATO. Pulzujúce srdce by malo zhasnúť v januári, po odchode Václava Havla z funkcie.
Provokatívny náboj
Na otázku, aký má názor na stupídne zosmiešňovanie svojho diela David odpovedá, že ho očakával od začiatku. Trochu ho však zaskočilo, že sa k dielu bulvárnym spôsobom vyjadrujú české politické a kultúrne ‘celebrity‘. Umelci ako Milan Knížák a David Černý ho obvinili z lacnej sebaexhibície, z politikov proti Srdcu vystúpili Václav Klaus a Vladimír Železný. „V Čechách vždy hrá rolu ani nie tak samotný umelecký artefakt, ale vzťahy k osobe, ktorá ho vytvára,“ tvrdí David. „Preto profesionáli zo zahraničia nemajú také problémy s interpretáciou Srdca ako tunajší ochrancovia kultúry.“
V rozhovore pre Rádiožurnál, ktorého časť publikovala aj MF Dnes, Václav Havel k Srdcu poznamenal: „To znamenie sprevádzalo revolúciu. My sme ho všade maľovali a mne akosi zostalo pri podpise.“ Námietky odmietol: „Radujem sa, že jeden nadchádzajúci senátor a jeden poslanec sa rozčuľujú, pretože mne to potvrdzuje, že ide o vec so zvláštnym provokatívnym nábojom.“
Srdce ako pamäť miesta
S neobvyklými inštaláciami má štyridsaťšesťročný Jiří David skúsenosti - minulý rok umiestnil na strechu pražského Rudolfina svetelný objekt s názvom Žiara, ktorý mal podobu tŕňovej koruny. Na Srdce na severnej veži Baziliky sv. Jiřího by v budúcnosti mal nadviazať tretí projekt. „Bude to zavŕšenie trojuholníka na tele Prahy,“ hovorí multimediálny umelec, ktorý sa na českej scéne presadil ako člen výtvarnej skupiny Tvrdohlaví.
Jiří David údajne na Srdce ťažko zháňal peniaze. Stálo asi dva milióny českých korún a sponzori radšej dávali ruky preč, pretože sa im celá akcia zdala príliš politická. Nakoniec autor „zlomil“ jeden súkromný objekt, takže peniaze nešli z vreciek daňových poplatníkov. Štát financuje iba elektrický prúd do objektu, ktorý sa vyrovná napájaniu šesťsto stowattových žiaroviek.
Jiří David nemá rád termín „umenie vo verejnom priestore“. Srdce označuje ako kontextuálne umenie, ktoré nie je determinované galerijným priestorom, ale má zmysel a význam v súvislostiach konkrétneho miesta a jeho pamäti. „Je to sprofanovaný, banálny, gýčovitý symbol,“ hovorí David. „Avšak na konkrétnom mieste má nezameniteľný charakter.“