SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Štubajské Alpy či Dolomity, rozdiel takmer žiadny

Letnú sezónu sme chceli zakončiť niečím výnimočným. Čakali sme iba na vhodné počasie.

Štubajské Alpy.Štubajské Alpy. (Zdroj: (PB))

TRNAVA. Minulý piatok sme vyrazili do rakúskej dedinky Fulpmes, neďaleko Innsbrucku. Brat zorganizoval akciu, ja som sa iba "zviezol". Približne šesťhodinová cesta vedie po diaľnici, navigácia ukazovala z Bratislavy 589 kilometrov. Zaistená cesta Grosse Ochsenwande a trojtisícovka Rinnenspitze mali byť tohtoročnými „kapurkovými“.

1.jpg

Pohľad z penzióna, v ktorom sme bývali. Na nie príliš vysokú Elferspize (2499 m) vedie krátka, ale náročná ferrata. Pre nabitý program sme ju obišli. Letná turistická sezóna pomaly končí aj v dedinke Fulpmes. Ceny za ubytovanie v tamojších Gasthausoch klesli o polovicu, všade bolo vidno kolonky Zimmer frei. Noc v apartmáne nás vyšla na 20 eur na osobu, vrátane wellnessu. Zhodli sme sa na tom, že apartmán, v ktorom sme bývali, bol taký veľký, že v Tatrách by z neho spravili tri. Majiteľka penziónu je už štvrtá generácia rodinného podniku.

Skryť Vypnúť reklamu

2.jpg

V sobotu ráno vyšlo slnko, mraky sa točili iba okolo ľadovcov. Krátko pred deviatou sme priamo z dedinky Fulpmes vyrazili na ferratu Grosse Ochsenwand (2700 m). Sprievodca ju označil za veľmi náročnú zaistenú cestu juhovýchodným pilierom mohutnej steny.

3.jpg

Sklon cesty bol najskôr mierny.

4.jpg

Neskôr strmší...

5.jpg

Potom cez potok....

6.jpg

Asi každých sto metrov boli lavičky. Väčšinou na "vychytených" miestach. Ako napríklad táto. V tmavom lese na slnku.

7.jpg

Po viac ako hodine sme vyšli z lesa. Odkryli sa možnosti. A nebolo ich málo. Ku všetkým viedla "rakúska" červená.

8.jpg

Rýchlo sa zorientujeme a pokračujeme. Počasie bolo ideálne.

9.jpg

A zasa lavička na vychytenom fleku. Okolo sa nepovaľovali žiadne odpadky ani ohorky z cigariet.

Skryť Vypnúť reklamu

10.jpg

Okolité štubajské kopce "silno" pripomínajú neďaleké dolomitské. Podobnosť nie je náhodná.

11.jpg

A je to tu. Nástup na ferratu. V bedekeroch ju označujú ako vzdušnú. Slušná kolmica a slušné prevýšenie, ale na to sme si už v Rakúsku zvykli. Pred rokom sme liezli na ferrate Konigsjodler. Na viacerých miestach boli rebríky a železné stupne. Celkové prevýšenie- 850 metrov.

12.jpg

Sme už viac ako štvrťhodinku na ceste.

13.jpg

Stále hore a stále kolmo. Všetko je zaistené, čo minimalizuje riziko. Raz som sa niekde dočítal, že svetoznáma "osemtisícová" osobnosť Reinhold Messner sa vyjadril, že ferraty zabíjajú hory. Ja si myslím opak, priťahujú viac nadšencov, ktorí si ich potom viac vážia. Pre mňa amatéra je ferrata spojením športového a vizuálneho zážitku. Nehovoriac o tom, že človek si kompletne zresetuje hlavu.

Skryť Vypnúť reklamu

14.jpg

Pohľadný balkón, pod ním asi 200 metrov voľným pádom. Istení na ferrate sa vykláňame a "dopujeme" sa adrenalínom.

15.jpg

Just relax....

16.jpg

Ferrata má aj ďalšiu výhodu. Nezablúdite. Stále po lane. Krátky traverz strieda ďalšia vertikála.

17.jpg

Bacha "brácho".

18.jpg

V horných partiách ferraty je už sklon miernejší. Ale nie až taký ako na zábere. Fotografia skresľuje. Zaistený nechám odpočinúť nohy.

19.jpg

Tesne pod vrcholom nás prekvapila "minilúka". Dali sme piknik ešte pred vrcholovým útokom.

20.jpg

Poletujú si len tak vo vzduchu...

21.jpg

Sem a tam...

22.jpg

A sme späť. Vrcholový útok.

23.jpg

Pred nami ešte kus cesty. Tam hore.

24.jpg

Pod vrcholom bol miernejší sklon, čakalo nás ešte niekoľko metrov ferraty.

25.jpg

Posledné metre. Zaujímavým bol skok smrti. Skaly sú od seba vzdialené viac ako meter. Pod vami vzduch. Preskočiť meter mi tam hore nepripadal ako meter. Pre istotu som sa nezaistil. Skákal som do diaľky.

Skryť Vypnúť reklamu

26.jpg

Nehovor hop, kým si nepreskočil tu platí dvojnásobne.

27.jpg

A sme hore...

28.jpg

Vrcholový kríž a "miestni", ktorí čakajú na omrvinky. Sorry, jedli sme nižšie. Jedného vrcholového Plzňa im nenúkame.

29.jpg

Dolomity, teda Štubajské Alpy...

30.jpg

Cesta z vrcholu vedie najskôr po hrebeni, neskôr aj po ferrate. Žiadna via normale. Ale zaujímavý "podnik" aj smerom dole. Na zostupe vždy myslím na výrok známeho amerického horolezca Eda Viestursa, ktorý ako 12. človek na svete zliezol všetkých štrnásť osmetisícoviek bez použitia umelého kyslíka. Dostať sa na vrchol je možnosť, zísť dole je povinnosť.

31.jpg

Mierime tam dole. A ešte nižšie...

32.jpg

Ako som už spomínal, cestou dole to nebola žiadna via normale.

33.jpg

A zasa tie Dolomity. Teda Štubajské Alpy...

Skryť Vypnúť reklamu

34.jpg

V Rakúsku sa po červenej dostanete všade. Inú farbu tu ani nepoužívajú.

35.jpg

Tak toto som už videl v Dolomitoch. Sme stále v Rakúsku.

36.jpg

Cestou dole nás zaujal kopec pred nami. Na Serles (2717 m) vedie viacero turistických ciest. My sme však pomýšľali na trojtisícovku.

37.jpg

Ale pre istotu sme ho zaradili do "playlistu". Keby niečo, na horách sa môže stať všeličo.

38.jpg

Nasledujúce nedeľné ráno vyrážame na Rinnerspitze (3003 m).

39.jpg

Strmý nástup cik- cak chodníkom. Podobný nájdete vo Vysokých Tatrách z Popradského Plesa na Ostrvu.

40.jpg

Vysoko nad parkoviskom sme pomerne rýchlo.

41.jpg

Strmý nástup strieda rovinka, v pozadí vidno chatu.

42.jpg

Na chate sme sa nezdržali, pokračovali sme ďalej po chodníku.

43.jpg

Rinnersee. V pozadí ľadovec, respektíve to, čo z neho zostalo.

Skryť Vypnúť reklamu

44.jpg

Smerom hore sme aj trocha improvizovali vlastnou dirretisimou. Odniesli si to naše stehná.

45.jpg

Bolo pekne, kopce pritiahli množstvo ľudí. Na vrchole najviac zaujal iba šesťročný chlapec, ktorý v sprievode svojho otca zvládol vrchol s úsmevom. Ten sa vraj venoval dlhé roky lezeniu, teraz chodí už iba so svojim synom.

46.jpg

Posledný úsek sa ide po hrebeni. Ako to ten malý mohol zvládnuť?

47.jpg

Z vrcholu sme zachytili "dennú hliadku".

48.jpg

Palce hore malému šesťročnému odvážlivcovi v modrej bunde vpravo.

49.jpg

Cestou dole si vychutnávame slnko a okolie.

50.jpg

Pekné to tam majú. Treba vidieť.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 940
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 441
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 684
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 200
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 114
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 313
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 569
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 685
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 382
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 973
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu