PRECHÁDZKA STARÝM PREŠPORKOMDlhá ulica (dnešná Laurinská a Panská) pred prevratom niesla meno Dezidera Szilágyiho, uhorského ministra pravosúdia a poslanca mesta Prešporok. Za absolutizmu bola pomenovaná po prešporskom rodákovi, cisárskom komisárovi, grófovi Františkovi Zichym a bola skutočne najdlhšou ulicou starého Prešporka. Ako hlavná dopravná tepna viedla od Laurinskej brány k Vydrickej, respektíve k dunajskému prievozu a zároveň spájala predmestia na východnej a západnej strane.
Úsek od Vydrickej po Rybársku bránu sa nazýval Horná dlhá ulica, od Rybárskej po Laurinskú bránu Dolná dlhá ulica. Istý čas ju nazývali aj Panskou ulicou, lebo mnohí magnáti mali na nej svoje sídla. Ulica sa vinula rovnobežne s južnými hradbami, takže dvory domov, ktoré tvorili južnú stranu ulice, hraničili s hradbami.
K najvýznamnejším budovám ulice sa ráta kaplnka Corporis Christi, ktorú v roku 1349 postavila vážená spoločnosť prešporských mešťanov v spolupráci s mestskou radou. Vchod do kaplnky sa pôvodne nachádzal v dvorovom trakte budovy, až po renovácii v roku 1627 sa dostal na uličné priečelie.
Do hostinca U zlatého slnka chodili Viedenčania
Na rohu Molecovej (Strakovej) a Dlhej (Panskej) ulice stál chýrny hostinec Labuť, na rohu oproti bol starý Župný dom. V blízkosti boli ešte dva staré meštianske hostince: v dome na Panskej ulici č. 14, ktorý až do roku 1743 bol priechodným domom do Zelenej ulice (Grünstübelgasse), bol Zlatý orol, naproti Zlatý had.
Jeden z najelegantnejších ubytovacích hostincov v 18. storočí sa nachádzal na západnom konci Dlhej ulice, na mieste synagógy (zbúraná). Bol to hostinec U zlatého slnka. Keďže stál neďaleko Vydrickej brány, ubytúvali sa tu väčšinou cudzinci, ktorí prišli dostavníkom z Viedne. Jednou z najsmutnejších kapitol v dejinách ulice je rok 1809, keď Francúzi pri obliehaní mesta mohutnou delostreleckou paľbou z Petržalky vypálili takmer celú ulicu.
Na Klobučníckej bývali zlatníci
Hoci na Dolnej dlhej ulici, dnešnej Laurinskej, v posledných desaťročiach padli viaceré stredoveké domy, ešte vždy sa tu nájdu významné budovy. Napríklad takzvaný Scharitzerov dom pochádza zo 17. storočia. Južnou stranou sa opiera o niekdajšie hradby a Pekársku baštu. Stará bašta a časť niekdajšieho cvingra sú ešte dobre zachované a viditeľné v úzkom vedľajšom dvore. Na druhom poschodí Pekárskej bašty býval v rokoch 1821 – 1822 básnik Nikolaus Lenau ako poslucháč prešporskej Právnickej akadémie.
Naproti na rohu Hummelovej (Klobučníckej) ulice stojí tzv. Alchymistov dom. Jeho fasádu na prvom poschodí pred niekoľkými rokmi prestavali, no druhé poschodie so slepými oknami aj stredoveké dvorčeky sa zachovali nezmenené. Úzke vyšliapané schody, obkolesené mohutnými múrmi a tmavé chodby dodávajú budove najmä vo večerných hodinách strašidelný výzor. V dome vraj býval starý muž, ktorý podľa legendy vedel premieňať železné piliny na zlato. V skutočnosti však od nepamäti bývali v tomto dome zlatníci; prvý, ktorého existenciu možno hodnoverne dokázať, je Georg Strigler (1622 – 1652). V úzkom dvore sa zachoval jeho erb.
(Nabudúce Uršulínska ulica.)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky:
Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo
vydavateľstve Albert Marenčin PT