Nespočítateľný počet kilometrov a miliardy cestujúcich sa prepravilo taxíkmi za 100 rokov, ale storočný oslávenec nie je opotrebovaný. Taxislužba sa každých 10 rokov omladzuje, čomu napomáha technický a technologický pokrok. Po parížskych uliciach a bulvároch jazdia stále modernejšie taxíky. V roku 1902 gróf Walewski vytvoril Francúzsku spoločnosť automobilov, ktorá sa neskôr stala spoločnosťou G-7. Približne 100 červeno-čiernych vozidiel Renault 2 CV vyšlo na parížske vozovky. Benzínové autá vytlačili elektrické fiakre, ktoré Parížania používali od roku 1899. V roku 1903 písmeno a v slove taxameter nahradilo písmeno i a do slovníka francúzskeho jazyka sa dostalo slovo taxi. Taxametre sa v Paríži zaviedli v roku 1901, aby sa predišlo diskusiám so zákazníkmi o cene za službu, pripomína Le Parisien.
Prvýkrát vstúpili parížski taxikári do štrajku v roku 1911. A nerobili veci polovičato: ich ostrý štrajk trval 144 dní. Pri zrážkach s poriadkovými silami vtedy zahynuli štyri osoby. Taxíkári požadovali od zamestnávateľov, aby si mohli ponechať vyššie percento z príjmu: malo sa zvýšiť z 27,5 na 33 percent. Nedosiahli nič, podotýka denník.
V septembri 1914 parížskych taxikárov aj s autami povolala armáda, aby rýchle dopravili posily na front a zastavil sa tak postup nepriateľa spoza Rýna.
V roku 1929 už Parížania nemali peniaze na vozenie sa v taxíku. Veľká kríza pripravila o prácu mnohých taxikárov. Niektorí z nich spávali v aute, aby si prácu udržali. V roku 1938 sa dekrétom stanovil maximálny počet taxíkov v Paríži: malo ich byť 14.000, teda dvakrát menej ako v roku 1932, a pracovný čas bol 10 hodín. Okrem toho sa vtedy dekrétom zriadila aj špeciálna policajná brigáda, polícia pre taxíky. Zákon o tom je stále v platnosti.
Počas druhej svetovej vojny sa z parížskych ulíc pre nedostatok pohonných hmôt vytratili autá a v taxislužbe sa objavili cyklotaxíky. Rok 1956 znamenal revolúciu, keď vznikla prvá rádiocentrála. Pre vodiča to bol druhý motor a pre zákazníka už odpadla starosť náhodne chytať taxík.
Technologický rozvoj za uplynulé dve desaťročia ešte viac urýchlil vývoj aj v tejto profesii. Operátorky už nemusia nahlasovať, alebo na papier zapisovať adresu, kde má taxík ísť. Taxikári tretieho tisícročia majú autá, ktoré v prípade potreby možno lokalizovať družicovým systémom, a štvorkolesový pracovný nástroj je vybavený palubným počítačom, uzatvára Le Parisien.