Loch Ness. „Naposledy tvrdili, že ju videl nejaký Kanaďan. A minulý rok býval na brehu v karavane študent, dostal vládny grant na pozorovanie jazera.“ Jon, šofér a náš sprievodca, Angličan z univerzitného mestečka Cambridge, to hneď hodí na nás - vraj my sme turisti, my sme chceli ísť tadiaľto. Nič nepochopili. „U vás môžu študenti na niečo podobné dostať grant? A nemohli by aj cudzinci?“ znie otázka. Nechceme vidieť Nessie, ale bývať aspoň chvíľu v takej nádhernej časti sveta ako Škótsko, by bolo úžasné. Možno to je motivácia aj pre lovcov príšer.Loch Ness je najväčšie jazero vo Veľkej Británii(loch= jazero), v Škótsku však nie je jediné a ani najkrajšie. Známe je, samozrejme, pre niečo iné. Už viac ako tritisíc cestovateľov, vedcov alebo „domácich“ vyhlásilo: V jazere je príšera, videli sme ju!
Za všetko môže svätý
Vraj prvým, kto ju zbadal, bol Svätý Columba, muž, ktorý prišiel šíriť kresťanstvo medzi vtedy ešte pravého Boha neznalých predkov Škótov. Pravdepodobne je práve on zodpovedný za to, že ostatní teraz „Monster Nessie“ (príšeru Nessie) nemôžu vidieť. V roku 565 pred Kristom vraj oddychoval na brehu jazera. Z myšlienok ho náhle vytrhla scéna, ktorá sa mohla skončiť tragicky - k nič netušiacemu plavcovi sa s otvorenou papuľou blížila veľká príšera. Columba teda vstal, zdvihol ruky a v mene Boha prikázal ozrute, aby sa čo najrýchlejšie vrátila tam, odkiaľ prišla a už nikdy neohrozovala ľudí.
Nessie poslúchla. Odvtedy sa ju ľudia márne snažia uzazrieť - používajú na to ďalekohľady, potápajú sa pod vodu, prehľadávajú jazero sonografmi (napríklad pri Operácii Deep Scan v roku 1987 naraz prehľadávalo jazero až 20 lodí vybavených podvodnými kamerami a sonarmi). No a odkedy sa problémom zaoberajú vedecké kapacity, stáva sa aj témou študentských diplomových prác.
Nessie ako atrakcia
Jazero Loch Ness pôsobí skutočne impozantne. Je obrovské, z jedného konca na druhý nedovidíte, môžete sa však preplaviť na lodi z Invernessu do Ford Williamsu, alebo sa previezť po ceste, ktorá vedie pozdĺž celého jazera. Najfotografovanejšie miesto na tejto ceste je asi v jej polovici - zrúcanina jedného z najväčších škótskych hradov Urquhart. Fotografia zrúcaniny v pozadí s jazerom a typickými horami - presnejšie prázdnymi svahmi porastenými trávou, je pôsobivým úlovkom.
Ak ste prešli okolo jazera a príšerku ste stále nevideli - zastavte v dedinke Drumnadrochit. Tu je Nessie živá. V obchodoch so suvenírmi - tričkami s Nessie, hrnčekmi s jej portrétom, knihami, ktoré boli o nej napísané, filmami, čo boli o nej nakrútené, hračkami pre deti v podobe Nessie a, samozrejme, s whisky vo fľašiach a fľaštičkách všetkých veľkostí s jej portrétom. Pri Nessie blednú aj iné atrakcie v Drumnadrochite ako hotel, v ktorom straší, či jeden z najstarších gaštanov v Škótsku - strom obesencov, teda tých, čo neposlúchali anglického kráľa.
Loch Ness je skvelá legenda, priťahuje turistov. Ale kým sa k jazeru dostanete, uvidíte toľkú nádheru, že na vás jazero už tak nezapôsobí. Škótsko je nádherné, fascinuje svojsky: obrovskou prázdnotou, horami a jazerami - úplne nedotknutou prírodou bez prítomnosti človeka, len kde-tu zabudnutá farma, občas pub a občas destiléria whisky (v každej z nich je aj ochutnávka a spolu s návštevníkmi vždy ochutnáva aj sprievodca - s mierne červeným nosom). Úžasní sú aj Škóti. Ak sú oni lakomí a my pohostinní, potom je celý svet naruby.