1,3, a to aj napriek tomu, že pri dopravnej nehode sú náklady na opravu motora oveľa menšie ako náklady na opravu karosérie, pri ktorej je cena náhradných súčiastok na oboch typoch rovnaká.
Za zmienku stojí aj fakt, že za VW Passat 1,8, ktorý je zaradený do triedy limuzína, je potrebné zaplatiť nižšiu sadzbu ako za Škodu Felicia 1,9D. Táto deformácia je spôsobená práve tým, že výška zákonného poistenia je stanovená podľa zdvihového objemu motora. Prečo tento prežitok z čias bývalého režimu?
Výška poistenia odvodená podľa zdvihového objemu mala význam v 50., respektíve v 60. rokoch, keď väčšiu časť tejto položky tvorila cestná daň a platila filozofia: nosnosťou veľké auto musí mať motor s vyšším výkonom, ktorý sa dá dosiahnuť len väčším zdvihovým objemom motora. Vďaka technickému pokroku je tento fakt už dávno prekonaný.
V prípade, ak sa chceme zviezť na chrbte tých, ktorý majú drahšie autá, a pritom sa tváriť sociálne spravodlivo, počúvnime ojedinelé hlasy a zaveďme platenie zákonného poistenia podľa nadobúdajúcej ceny automobilu – tak, ako je to v prípade havarijného poistenia. Chcem len zdôrazniť, že zákonné poistenie slúži na financovanie škôd spôsobených ostatným účastníkom nehody, a nie na úhradu škôd, ktoré vinník spôsobil sebe (na to má slúžiť jeho havarijné poistenie). A teraz zodpovedajme otázku: Podľa akých zistení možno tvrdiť, že automobil s vyšším zdvihovým objemom alebo automobil s vyššou nákupnou cenou spôsobí pri dopravnej nehode škody vo vyššej hodnote?
Pri vzniku dopravnej nehody to nie je automobil, kto túto nehodu zavinil, ale vodič. Najvhodnejším riešením by preto bolo zavedenie osobných poistných účtov vodičov. Zákonné poistenie by bolo stanovené maximálnou paušálnou sadzbou, napríklad 3000 Sk ročne. Paušálnu sadzbu poistného by bolo možné zvyšovať plošne len o hodnotu inflácie a v individuálnych prípadoch do výšky trojnásobku. Individuálnym prípadom je myslený ten vodič, ktorý v danom poistnom období spôsobí jednu alebo viac dopravných nehôd. Odmeňovanie vodičov, ktorí jazdia bez nehôd, by mohlo byť tiež individuálne určitými bonusmi.
Dnešné platby, ktoré sú stanovené zákonom, putujú do súkromných spoločností, a nie do rozpočtu štátu alebo samosprávy. Súkromné spoločnosti, ktoré sú doslova dotované štátom, nemajú záujem na znižovaní svojich výdavkov. Veď vhodným lobovaním u našich zákonodarcov im bude v nasledujúcom roku priklepnuté zvýšenie príjmov v priemere o 40 percent. Je zarážajúce, že ani jedna poisťovňa nevedie aktívnu kampaň za znižovanie dopravnej nehodovosti, ktorá by zároveň znížila jej výdavky. Veď prečo aj? Občan a firmy to zaplatia.
Určite by sme sa mnohí začudovali, keby každá poisťovňa uverejnila zoznam poistných udalostí, ktoré prefinancovala. Stojí za zamyslenie, či spravodlivosť neprebýva skôr v individuálnych osobných účtoch než v individuálne sa tváriacom, ale v skutočnosti anonymnom spoločnom „zákonnom“ poistení vozidiel.
Autor: ROBERT GREGA(Autor je pracovníkom Strojníckej fakulty TU v Košiciach)