Azerbajdžan, ktorý má veľkú časť hraníc na brehu Kaspického mora, vlastní z piatich prímorských krajín jednu z menších častí tejto vody (najviac Kazachstan, Rusko, Irán), napriek tomu je to vzhľadom na ropnú kapacitu mora a kvalitu svojej zeme, bohatý štát.
Je zaujímavý aj pre turistov, ktorí smerujú najmä do Baku, potom do Sumgaitu a Banje, kde sú vzácne pamiatky.
Zo Slovenska je Baku vzdialené vyše 3000 kilometrov, letecky by to priamo z Bratislavy bolo 3,5 hodiny, ale taká linka neexistuje, letí tak jedine špeciál v prípade zájazdu. Inak vedie cesta cez Moskvu s jedným prenocovaním alebo raz do týždňa lietadlo z Viedne.
Väčšina obyvateľov žije v Baku, ktoré je prímorským centrom, ale zároveň aj hlavným centrom ťažby ropy - na pobreží aj z vrtných súprav na mori. Z diaľky sa zdá, akoby nimi bolo more posiate, podobne aj pobrežie. Tie na pobreží chátrajú, hrdzavejú, lebo po vstupe zahraničných majiteľov sa ťažba obmedzila. Regulujú ju, aby nemuseli znižovať ceny, čo na druhej strane zvyšuje nezamestnanosť v Azerbajdžane.
Baku, v ktorom žije 85 percent Azerbajdžancov, okrem nich Rusi, Arméni a Tatári, v 11. storočí okupovali Turci a priniesli sem náboženstvo šiitskych moslimov. Islamský štýl sa podpísal na histórii a pamätihodnostiach Baku.
Jednou z dominánt je Dievčia veža (Kyz Kalay), vysoká 28 metrov, ktorá bola kedysi pevnosťou. Legenda hovorí, že cudzí okupant mesta mal milenku z Baku. V dievčine sa ozval vlastenecký cit, svojho milého zabila a sama skočila z veže do Kaspického mora. Jej meno sa nezachovalo, preto len Dievčia veža. Dnes je už more ďaleko od dominanty, ale veža je stále cieľom turistov.
Ďalším je Múzeum kobercov a avantgardného umenia, potom Synyk-Kalah-Minaret z roku 1093 a Palác šacha Širvána. Minaret je predchodcom veľkých obchodov, ktorých pokračovateľom, už s moderným artiklom, je veľký Sharg Basar. V múzeu kobercov sú prekrásne koberce, ako z rozprávky z Tisíc a jednej noci, a tiež typické malé moslimské koberčeky, dečky, pletené obrusy, výrobky z dreva a originálne tepané predmety z platiny. To je jeden z najvzácnejších suvenírov z Azerbajdžanu. Koberce kupujú turisti tiež vo veľkom. Vyhľadávané sú aj čajníky z tepanej liatiny. Čaj je klasický nápoj v tejto časti sveta. Svedčí o tom mnoho čajovní v meste i na jeho okraji.
Strava v hoteloch je bežná, európska, vo väčšine reštaurácií turecká, gruzínska a stredoázijská. Národným jedlom Azerbajdžancov je plov (ryža s hríbikmi a steak) a rôzne druhy šašlikov. V strede mesta vedľa týchto typických reštaurácií vyrástli macdonaldy, pizzerie, stánky s hamburgermi, ktoré konkurujú domácej klasike. Menu v centre (kurča s hranolčekmi, šalátom, pivom) vyjde na tri doláre.
Napriek tomu, že z vyše 57 000 km ciest je 94 percent asfaltových, nedá sa povedať, že sú aj rovné. Azerbajdžan je vo svojom strede väčšinou suchý, prašný, bez zelene. Na pobreží mora sú zase zelené oázy, pláže s pieskom, ale aj na tú najčistejšiu vyjdete z vody zaolejovaní. Napriek tomu, že more na pobreží upratovacie čaty neustále čistia.
Moderné hotely, ktoré sa stávajú centrom rokovaní ropných magnátov, sú na špičkovej úrovni od stravy, bývania s klimatizáciou, bazénmi, fitnesscentrami, rokovacími sálami, nočnými barmi, diskotékami a výletmi do neobjaveného vnútrozemia. Ich okolie je prísne strážené. Napokon v Baku sa znenazdajky môžete stať svedkami demonštrácií proti režimu prezidenta Alijeva.
Okrem historických hrdinov majú Azeri aj tri skupiny novodobých. Odpočívajú na úbočí nad mestom, asi ako u nás na Slavíne, vedľa seba padlí z II. svetovej vojny, poniže padlí v čase, keď Gorbačov poslal do Baku tanky, lebo Azerbajdžan sa odtŕhal od bývalého Sovietskeho zväzu, a poslední sú zo zatiaľ prehratej vojny o Náhorný Karabach. JÁN MIKULA, Baku
Názov: Republika Azerbajdžan. V novej ústave zakotvený autonómny štatút Nachičevanskej republiky (5,5 tisíca km štvorcových, 200 000 obyv., rodisko prezidenta Alijeva), ktorá nehraničí s Azerbajdžanom. Autonómna oblasť Náhorný Karabach (4,4 tisíca km štvorcových, 193 000 obyvateľov, z toho 145 000 Arménov, hlavné mesto Stepanakert, po azerbajdžansky Yankendi, je už spojený s Arménskom konfederáciou).
Štátne zriadenie: Prezidentská republika (od roku 1995)
Vláda: Bývalí komunisti v Novej azerbajdžanskej strane G. Alijeva
Hlava štátu: Gajdar Ali Risa-ogli Alijev (od roku 1993)
Počet obyvateľov:
8 081 000
Rozloha:
87 000 štvorcových km
Hlavné mesto: Baku, 1 149 000 obyvateľov, ďalšie veľké mestá: Ganja 278 000, Sumgait 231 000
Náboženstvo: 90 percent moslimovia (šiiti 65, sunniti 35), 10 percent katolíci
Mena: 1 manat = 100 gjapikov (1000 manatov = asi 10 Sk), 10 000 manatov = 1 širvan, 1 USD - 4600 manatov