Starostovia: Dediny žijú z ruky do úst

Obce sa boja budúceho roka - niektorí starostovia hovoria, že budú šetriť až tak, že v dedinách bude tma - nebude na elektrinu ani na vývoz odpaduZatekajúce strechy obecných budov, nedostavaný vodovod, chýbajúca kanalizácia – takto sa najčastejšie prejavu



Plynofikácia patrí k najčastejším investičným zámerom obcí. V súčasnosti ju zabezpečuje Slovenský plynárenský priemysel, plynofikáciu obecných objektov však financuje obec. V Lopašove sa s ňou začalo už v roku 1999.

FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

je nedostatok peňazí v miestnej samospráve. Na optimizme obciam nepridal ani návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, Združenie miest a obcí Slovenska žiada len na zabezpečenie činnosti samosprávy o miliardu viac.

Aj napriek tomu sa mnohí starostovia budú v decembrových komunálnych voľbách opätovne uchádzať o zvolenie. „Kto iný, ak nie my už môže udržať obce pri živote?“ tvrdia zhodne.

Čáry: Prežijeme len za peniaze únie

Rovina, borovicové lesy, ťažobná veža v pozadí, záhorská obec s mystickým názvom – Čáry. Pri vchode do obecného úradu na nástenke s oznamami visia štyri fotografie hľadaného Štefana Gemera, vraha z Tupej.

V jednej z miestností debatuje hlúčik žien. „Za starostom?“ predstihne nás jedna. „Vedľa,“ ukazuje na pootvorené dvere.

Marián Halás je starostom od roku 1990. Emóciám sa neubráni, najmä keď príde reč na základnú školu. „Je to síce malá škola, ale peňazí je tak málo, že budeme radi, ak budeme mať na platy učiteľov,“ hovorí. Aj strecha školy si podľa neho žiada rekonštrukciu. „Žiaľbohu, na to nebude. Budeme to musieť len tak plátať.“

V júli, krátko po tom, čo obec budovu školy prevzala, zatiekla. „Ešteže sme ju stihli poistiť,“ vydýchne si starosta.

V obci chýba kanalizácia, vodovod stavajú. Použili naň peniaze, ktoré dostali od štátu ako náhradu za výdavky za zavedenie plynu v 90. rokoch. „Chceli by sme ho dokončiť ešte tohto roku,“ hovorí starosta. Kanalizácie sa Čárovčania však tak skoro nedočkajú. Vyšla by na 30 až 40 miliónov, čo je pri trojmiliónovom rozpočte obce neuskutočniteľné.

Halás neskrýva svoj pesimizmus, malé obce sú podľa neho odsúdené na postupný zániku. „Pri týchto peniazoch to nemá šancu prežiť.“ Myslí globálne, o možnosti získať peniaze z fondov Európskej únie vie. „Ak by sme so Šaštínom uspeli v nejakých grantoch, tak by sa to dalo.“

Oreské: Musíme si začať pomáhať

Oreským, dedinou na úpätí Bielych Karpát, sa tiahnu výkopy a haldy hliny. Zavádzajú tu plyn. Ceduľka na dverách obecného úradu hovorí, že sú úradné hodiny, zamknuté dvere tomu nenasvedčujú. „Musíte do Lopašova. V utorok býva predsedníčka tam,“ vysvetľuje starší muž, zhŕňajúci hlinu neďaleko úradu.

Beáta Štefková je zavalená papiermi, okrem toho, že je starostkou Oreského, je úradníčkou na obecnom úrade v Lopašove. „Máme sa čo obracať,“ hovorí. Na miestnych daniach vraj veľa nevyberú, peniaze z podielových daní minú viac-menej na mzdy. „Môžeme byť radi, keď si z toho niečo utrhneme na nejakú akciu. Žijeme z ruky do úst.“

Pre obec s rozpočtom 900-tisíc je podľa starostky úplná katastrofa, keď má zaplatiť za vývoz odpadu či verejné osvetlenie. Opraviť by bolo treba kultúrny dom, požiarnu zbrojnicu, vybudovať zberný dvor, kanalizáciu, vodovod. „To sú veci, na ktoré pravdepodobne nebudeme mať peniaze.“

Štefková pôsobí ustarane, na pokoji jej nepridáva ani prevzatie nových právomocí. Krajský úrad sa podľa nej už zaujímal, či si obec trúfa na sociálnu oblasť. Ona tvrdí, že nie, čo odporučí aj obecnému zastupiteľstvu. „My to reálne nie sme schopní spracovať. Ja mám úradníčku na pol úväzku, aj pracovníčku na pol úväzku.“

Zo stavebného konania, ktoré na obce prejde 1. januára budúceho roku, má doslova husiu kožu. „Zožeňte si odborníka, ktorý vám spraví jeden, dva prípady za rok! Kto s vami uzavrie takú zmluvu?“ Aj keď pochybuje, že to spoločný obecný úrad zvládne, iná možnosť podľa nej nie je. „Jedine združovať tie obce, robiť to spoločne. Budeme si musieť nejako začať pomáhať.“

Bíňovce: Majú úver, peniaze nie

Na obecnom úrade v Bíňovciach, na ceste zo Senice do Trnavy, je ticho. Len kabát prehodený cez stôl v jednej z miestností a zurčanie vody v umývadle dáva tušiť, že tu niekto je. Na chodbe stretáme starostku obce Máriu Novákovú. Práve prišla, je uponáhľaná, chvíľu jej trvá, kým sa sústredí.

„Už teraz máme problémy. To je ozaj len na bežné vyžitie,“ povie po dlhšom zamyslení. Nie sú peniaze na opravu starších budov, stroskotala na tom aj oprava miestneho rozhlasu. „Ku každej akcii potrebujeme projekt, ten je však veľmi drahý, keď ho máme dať niekomu urobiť.“

Na vodovod, ktorý stavajú spolu s Trstínom a Hornou Krupou, si vzali úver 1 400 000 korún. „Myslím si, že tieto veľké akcie by mal podporiť štát, lebo malá obec na to nikdy mať nebude, pokiaľ si nezoberie úver.“

Milión korún dodnes neprišlo. „Bohužiaľ, zmluvu som podpísala, poslala, no peniaze sme ešte nedostali.“ Dlh, ktorý vznikol, čiastočne splatili tým, čo dostali za plynofikáciu. Peniaze neprišli na obecný účet priamo, ale cez Prvú komunálnu banku.

„Tak sme sa tu papierovali, lebo tu nemáme čo robiť,“ ironizuje starostka.

Nováková je starostkou 12 rokov, v decembri to skúsi znovu. Ako sa so všetkým vyrovná po prípadnom zvolení? „Myslím si, že vláda bude taká rozumná, že nám niečo prihodí,“ nádeja sa.

Hoste: Zdvihneme miestne dane

Obecný úrad v Hostiach, južne od Trnavy, sa nedá prehliadnuť. Budova, v ktorej sídli, je typický socialistický „kulturák“ – veľký, nízky, s obrovskými oknami. Len nápis Dom kultúry ROH zmizol.

V jednej z miestností sa nás ujíma usmievavá žena. „Starosta niekam odbehol, môžete ho tu počkať.“ Netrvá dlho, prichádza energický starší muž, slová chrlí obdivuhodnou rýchlosťou.

„My si nemôžeme dovoliť držať taký personál, aký od nás vyžadujú. My sme si krvopotne urobili vodovod, pekne nám to klepe, zrazu vyjde zákon, že sa oň musí starať odborník. To nás brzdí. Kto vám sem príde robiť za pár tisíc?“ pýta sa Jozef Holubár.

Len kanalizácia, ktorú stavajú, obec bez štátnej dotácie vyjde na 16 miliónov, rozpočet je 1 200 000. Pôjde na ňu aj čosi zo 600-tisíc, ktoré prišli za plynofikáciu.

„Nejaké peniaze z toho sme si odložili, aby sme nemuseli zadlžovať dedinu, alebo dávať obecný úrad do zálohy. Cintorín vám nezoberú, tak čo tam dáte? Jedine, že by sa štát buchol po vrecku, ale ten sa nebuchne, lebo tam tiež niet peňazí.“ Do toho príde zvýšenie cien. „Budeme musieť zdvihnúť miestne dane. To zas len príde na toho občana.“

Hoste majú okolo 500 obyvateľov, na podielových daniach veľa nezískajú. Ani do budúcnosti to nevyzerá lepšie, škola sa pre nedostatok detí „presídlila“ do neďalekého Abrahámova. „Zas ste vinovatí len vy mladí, populácia je slabá,“ hovorí starosta položartom-polovážne.

Čenkovce: Nebudeme cez noc svietiť

Čenkovce, Žitný ostrov, päť hodín večer. Dedina je neosvetlená. Šetria? „Ešte nie, o pol šiestej rozsvietime, ale ak nebude peňazí, možno aj to bude,“ hovorí József Kvarda.

Bývalý poslanec Národnej rady za SMK je starostom i štátnym tajomníkom ministerstva kultúry. Ako to stíha? „Jednak je to blízko Bratislavy, jednak je to malá obec.“ Každý deň ide najprv na obecný úrad, potom je v Bratislave, večer sa vracia. Hovorí, že keď treba, venuje sa práci starostu aj cez víkend.

Má rovnaké problémy ako jeho menej známi kolegovia – starostovia. Tento rok sa začalo s výstavbou kanalizácie – kedy ju dokončia, si netrúfa odhadnúť. „Bol by som nerád, keby sa to ťahalo dlhé roky.“

Ani prevzatie škôlky a základnej školy do správy obce podľa neho nebolo výhrou. „Údržba sa na nich nerobila iks rokov. Najmenej desať rokov sa tam nič nespravilo,“ pohoršuje sa. Náklady na opravu odhaduje na dva milióny korún.

Inak vraj problémy nie sú. Na troskách JRD vzniklo viacero „eseročiek“, ktoré držia nezamestnanosť na nízkej úrovni. „Keď je to nad päť percent, pozeráme sa, čo sa deje,“ hovorí Kvarda.

Ako poslanec sa podľa svojich slov snažil poukazovať na problémy obcí a miest, očakáva to aj od tých terajších. „Každý poslanec niekde býva, každý bude pociťovať problém nedostatku peňazí, ak aj nie na vlastnej koži, okolie mu to dá pocítiť.“

Združenie miest a obcí žiada od štátu viac

Združenie miest a obcí Slovenska už niekoľkokrát vystúpilo proti návrhu štátneho rozpočtu, objem peňazí určený obciam a mestám sa mu máli. Požaduje jeho zvýšenie o miliardu a 180 miliónov korún.

Po prechode právomocí v oblasti školstva a sociálnych vecí i stavebného konania obce podľa združenia nebudú schopné zabezpečovať ich výkon. Len pre školy, ktoré prešli pod správu obcí 1. júla, treba o 800 miliónov viac, v sociálnej oblasti sa pôvodne požadovaný nárast o 110 miliónov znížil na 20 miliónov.

Vláda pôvodne navrhovala, aby z podielových daní obce a mestá budúci rok dostali 10 miliárd korún, ZMOS žiada o takmer 655 miliónov viac.

V oblasti stavebného konania, ktoré prejde na obce 1. januára 2003, združenie trvá na presune 361 pracovníkov z okresných úradov, pretože obce poväčšine nie sú schopné prevziať túto agendu. Ich možnosťou je spolupráca formou tzv. spoločných obecných úradov, ktoré by ju vykonávali pre viacero obcí.

Príjmy obcí

Vlastné príjmy:

miestne dane (napr. daň z nehnuteľnosti),

poplatky (napr. pokuty)

výnosy z majetku obce (príjmy od organizácií zriadených alebo založených obcou, nájomné)

podielové dane – obce a mestá dostávajú istú časť z centrálnych daní. Uplatňuje sa kombinácia princípu solidarity (delenie na základe počtu obyvateľov pri dani z príjmov fyzických osôb a čiastočne i právnických osôb) s územným princípom (časť daní z príjmov právnických osôb a cestná daň)

úvery, pôžičky

Dotácie zo štátneho rozpočtu: (predovšetkým v malých obciach sú jediným významnejším zdrojom financovania ich činnosti) (joč)

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  5. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  10. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  1. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  2. Detské zúbky sú veda
  3. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Rastie nám pokrivená generácia?
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  8. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 15 658
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 10 820
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 3 302
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 3 086
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 019
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 363
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 303
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 114
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 065
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 636