Nepatrí medzi najobľúbenejšie múzeá v meste. Aj počas našej návštevy si prezerá exponáty len pár ľudí. Národné polytechnické múzeum v Sofii má pritom mnoho zaujímavých exponátov, ako Ford model A z roku 1928 či prvé televízory a rádiá.
My sem prichádzame pátrať po bulharských vynálezcoch. Na to, že ide iba o niečo väčší národ ako Slováci, majú vedci a inžinieri za sebou viacero významných objavov a vynálezov. Vrátane prvého elektronického počítača bulharského Američana Johna Atanasoffa či digitálnych hodiniek Petara Petrova.
Zamestnankyňa múzea Katarina naše nadšenie hneď v úvode schladí. „Bohužiaľ, máme tu iba jeden príklad bulharského vynálezu,“ hovorí a privedie nás k veľkému sivému stroju.
Je to asi meter a pol široká mašina zo sedemdesiatych rokov, s niečím, čo vyzerá ako oranžový motor.
„Je to experimentálny generátor na Brownov plyn na zváranie,“ hovorí Katarina.
Vynašiel ho Bulhar, vo vedeckých kruhoch známy ako Yull Brown. Vytvára alternatívne palivo z vodíka tým, že ho v správnom pomere dokáže odštiepiť z vody.
„Vedci nedokážu úplne vysvetliť, ako to funguje, no využívajú ho Číňania,“ hovorí.
V múzeu majú vystavený vynález Yulla Browna, pôvodným menom Ilja Vulkov. FOTO SME – GABRIEL KUCHTA
Úspech za hranicami
Yull Brown dosiahol svoj úspech v zahraničí. Emigroval z komunistického Bulharska do Austrálie.
Podobný príbeh majú mnohí iní bulharskí vynálezcovia.
„Väčšina ich vynálezov potom skončila v ich domovských krajinách, najmä v Spojených štátoch. Aj preto ich veľa nemáme,“ vysvetľuje Katarina.
Pri prezentácii exponátov však nájde ešte niekoľko nápadov, ktorými sa Bulhari preslávili vo svete. Počas komunizmu boli aktívni aj vo vesmírnom výskume.
Zastavujeme sa nad regálom s vysušeným jedlom v priesvitných balíčkoch. Vidno sušené kivi, banány, dokonca aj sušený bulharský jogurt.
„Bulhari sú po Američanoch a Sovietoch len treťou krajinou, ktorá vyrába sušené jedlo pre kozmonautov,“ hovorí Katarina.