Cudzinci tam chodia za históriou a prírodou, niektorí domáci zasa za liečivou silou relikvií svätcov.
Mních Vladimir sa rozčúli už po prvej otázke. „Hovorí, že nebude odpovedať na žiadne osobné veci,“ prekladá nám sprievodkyňa jeho odpoveď, prečo sa rozhodol pre život mnícha. „V poriadku, v poriadku,“ utišuje ho, keď neprestáva reptať.
Ani druhá otázka, ako 900-tisíc turistov, ktorí ročne navštívia Rilský kláštor, jeden z najväčších a najkrajších na Balkáne, ovplyvňuje život deviatich mníchov, ktorí tu stále žijú, ho neupokojí.
Vysoko v horách
„Vyrušujú nás. Kedysi tu mnísi žili sami, chodili sem iba pútnici. Teraz sem prichádza mnoho turistov a správajú sa nevhodne,“ hovorí naštvaný mních a uprie oči na krátke nohavice, ktoré má oblečené náš fotograf.
Kláštor, ktorý je jednou z najdôležitejších kultúrnych a historických pamiatok Bulharska a financuje sa z príspevkov turistov, však uzavrieť nechcú. A bola by to aj škoda.
Rilský kláštor, ktorý je na zozname UNESCO od roku 1979, sa nachádza asi dve hodiny cesty zo Sofie na juh. Cesta sa pomaly stáča do hôr, kláštor sa nachádza vo výške vyše 1100 metrov nad morom.
Lokalita je výnimočná, z troch strán ho obkolesujú kopce, ktoré sú vysoké ako najvyššie tatranské štíty.
Práve pre ich odľahlosť žil v týchto horách v 10. storočí v spojení s prírodou patrón Bulharska a najväčší bulharský svätec Ivan Rilský.
Keď zomrel, jeho učeníci na tomto mieste postavili kláštor. Ten počas storočí viackrát zničili a znova postavili.
Súčasný komplex vrátane kostola vybudovali po požiari v prvej polovici 19. storočia, iba strážna veža pochádza z dávnejších čias (14. storočie).
Pre cudzincov, ktorých sem nechodí málo, je to najmä pekný kostol (zvnútra aj zvonku pomaľovaný zachovanými freskami s motívmi zo Starého a Nového zákona), rovnako aj dobré miesto na túry po okolitých kopcoch.
„Je to úplne iný kostol, ako máme vo Francúzsku,“ hovorí francúzska učiteľka na dôchodku Pierrete, ktorá s manželom brázdi Balkán. Priatelia im poradili, aby určite nevynechali ani tento kláštor.
Aj na bankovke
Pre Bulharov kláštor predstavuje niečo viac. Počas dlhých stáročí bol centrom kultúrneho a duchovného života Bulharov aj v čase, keď im vládli iné štáty (Byzancia či Osmanská ríša). Aj preto ho na jednej z tabúľ neskromne označujú za bulharský Jeruzalem.
Nachádza sa tu aj srdce posledného vládnuceho kráľa Bulharov Borisa III. a rovnako aj pozostatky svätého Ivana Rilského, o ktorých mnohí Bulhari veria, že pomáhajú liečiť.
Mnísi tu spravujú aj archív rukopisov, niektoré sú staré aj tisíc rokov. Ivana Rilského, ako aj kláštor, zobrazili aj na jednolevovej bankovke.
Rilský kláštor má výbornú polohu v horách. Turisti chodia ja na túru k jaskyni, kde žil svoj život Ivan Rilský. FOTO: SME - GABRIEL KUCHTA
Krstený v kostole
Georgij Ivankov do kláštora chodí často, narodil sa v rovnomennom meste Rila, len pár kilometrov od kláštora.
„Práve v tomto kostole ma krstili, rovnako aj mojich rodičov,“ hovorí 49-ročný muž, ktorý pracuje v Sofii na talianskej ambasáde. „Rilský kláštor bol pre nás významný najmä počas nadvlády Turkov,“ dodáva.
Bulhari sem neprichádzajú iba kochať sa pamiatkami a prírodou.