V románe Istanbulské memento, ktorý na jeseň vyjde v češtine, sa zameriavate na sedem istanbulských pamiatok. Ktoré to sú a prečo sú dôležité?
„Román sa začína pri bývalom Poseidónovom chráme, tu sa začalo mesto stavať.
Druhý je Konštantínov stĺp, pripomína rok 330, keď do mesta prišiel cisár Konštantín a spravil z neho hlavné mesto. Trojkou je Hagia Sofia.
To sme už v časoch Východorímskej ríše, keď vládol Justinián. On nechal postaviť tretiu verziu Hagia Sofia, mnoho rokov to bola budova s najväčšou kupolou na svete. Každý si myslí, že to bolo postavené pre Ježiša Krista, ale v skutočnosti to postavili pre lásku. Cisár Justinián veľmi miloval Teodoru, aj keď bola prostitútkou. Pre ňu dal postaviť Hagiu Sofiu.“
Takže to nie je o Božej múdrosti, ako sa oficiálne volá?
„Áno. Štvrtým monumentom sú zvyšky hradieb, ktoré chránili polostrov. Z ostatných strán je všade more, tieto hradby pokrývali zvyšných sedem kilometrov súše. Všetky boje o Konštantinopol sa odohrávali v mori okolo polostrova a pri hradbách.
Piatym monumentom je Mešita sultána Mehmeta Dobyvateľa, ktorú postavili Turci, keď dobyli mesto. Bol to celý komplex, školy, lekári, knižnica, hotel pre pocestných a reštaurácia. Turci sa nesnažili meniť náboženstvo miestnych ľudí, niekoľko kostolov premenili na mešity, ako Hagiu Sofiu, ale nie všetky. Namiesto toho si postavili nové mešity.
Jednou z nich je šiesty monument Sulejmanova mešita. Je to vrcholné dielo slávneho tureckého architekta Mimara Sinana a zároveň dominanta panorámy Istanbulu.
A siedmy monument je zo súčasnosti – socha Atatürka, zakladateľa moderného Turecka. Keď si prejdete týchto sedem pamiatok, prejdete si v krátkosti históriu mesta. Aj keď, samozrejme, je tu toho oveľa viac.“
Literatúra je viac než turizmus
Keď píšete o pamiatkach Istanbulu, prejavuje sa to aj na záujme ľudí o ne?
„Áno, stretávam mnoho ľudí, ktorí mi hovoria, že aj keď žijú v Istanbule, nikdy si neuvedomovali, aké cenné pamiatky tu máme. Až keď si prečítali Istanbulské memento, išli sa prvýkrát pozrieť do Hagie Sofie. Turizmus a literatúra si môžu pomáhať, aj keď literatúra je vždy niečo viac.“
Ak by niekto písal o dvesto rokov podobnú knihu, čo zo súčasnosti by sa tam dostalo?
„Park Gezi by tam mal určite patriť. V tomto meste sa neustále odohrávali nepokoje, po jedných postavili aj Hagiu Sofiu. Minuloročné nepokoje v parku Gezi sa na toto podobajú. Príčinou povstania Nika v 6. storočí bolo to, že vládca nepočúval potreby obyčajných ľudí a tí sa vzbúrili. Ani terajší prezident a premiér nechcú počúvať potreby ľudí a ľudia spravili to, čo bolo treba.
Nechceli, aby na mieste parku vzniklo ďalšie nákupné centrum, čo im nateraz vyšlo. Bolo to farebné, úžasné vyjadrenie odporu, ten najlepší spôsob. Tento park je pre Istanbulčanov veľmi dôležitý. Ak sa zmení súčasná vláda, možno postavíme týmto protestom vlastný pamätník.“