V Španielsku sa napríklad chyžným platiť nezvykne, ale vo väčšine ostatných štátov EÚ je to naopak. Taxikári nečakajú prepitné v Turecku či vo Veľkej Británii. Ale ak im nepridáte čosi navyše trebárs v Spojených štátoch, koledujete si od šoféra možno aj o nakladačku, ako jeden náš kolega. Pre Ameriku neplatí ani nepísaný zákon - čím je národ bohatší, tým menej treba dávať prepitného. Môžete tam zažiť veľké faux pas, ak si napríklad v reštaurácii nevšimnete, že v účte nebolo automaticky zarátané pätnásťpercentné prepitné a vy ste ho nenechali na stole. Takže - kým v určitých amerických reštauráciách je výška obslužného uvedená už na účte, v iných si ju musíte sami vypočítať.
V Škandinávii sa prepitné v krčmách a podnikoch dostupných pre bežných turistov takmer nikdy nedáva. Ani v reštauráciách nie je nič mimoriadne zaplatiť do haliera len naúčtovanú sumu. V hoteloch a taxíkoch sa však očakáva mierne navýšenie sumy. Celkove sa v severských štátoch tringelt považuje za čosi extra, čo má dokazovať mimoriadnu spokojnosť, a nie solventnosť hosťa.
V Španielsku býva často zahrnuté v cene, ale napriek tomu sa dáva takmer pri všetkých službách spojených s konzumáciou a v taxíkoch. To isté platí pre Grécko, ale i Francúzsko, kde sa čaká malá hotovosť na stole, aj keď ste zaplatili kartou.
V Chorvátsku si čašníci - s pribúdajúcou západnou klientelou - na prepitné zvykajú čoraz viac, pohybuje sa okolo 10 percent zo sumy. Nikdy ho nenechávajte na stole, dajte ho priamo tomu, komu ste ho určili.
V Británii patrí prepitné v reštauráciách a taxíkoch k základom slušného správania.
V Izraeli nebol zvyk očakávať obslužné, ale s turistickým boomom pozvoľna preniká aj tam.
V arabských krajinách je „bakšiš“ nevyhnutnosťou - čakajú ho nosiči batožín, vodiči, personál i sprievodcovia v púšti, hoci je výlet osobitne zaplatený. To isté platí pre rovníkové africké krajiny. Prepitné od vás čaká nosič aj sprievodca po safari, ale vypýtajú si ho aj deti, ktorých sa spýtate na cestu k najbližším vodopádom alebo s ktorými sa chcete odfotiť. Na Seychelách nie je povinné a na Tahiti ho nepoznajú vôbec.