Kto mal príležitosť vidieť v krátkosti nejaký záber z Benátok vo filme či na pohľadnici, pravdepodobne zatúži uvidieť osobne la Bellu Italiu. Hoci Benátky sa stali už akýmsi cliché Talianska, typicky talianske kriky plné temperamentu tam však často počuť nebudete. Mesto sa totiž čím ďalej tým viac prispôsobuje turistom a ich potrebám. Je to len logická reakcia na taký obrovský turistický dopyt. V turistickej sezóne má mesto totiž 200 krát viac obyvateľov a časom doslovne praská vo švoch. Niekedy vznikne dokonca taká situácia, že kto nemá rezervovaný vopred nocľah, nemusí sa vôbec dostať do mesta.
Najlepšie je teda pozrieť si „v kľude” Benátky mimo sezónu. Nie že by vtedy mesto zívalo prázdnotou, ale prechod v úzkych uličkách už nie je až taký zablokovaný a niektoré menej známe štvrte sú skoro vyľudnené. Nuž a vtedy je ten pravý čas vychutnať si jedinečnú atmosféru tohto šarmantného mesta, kde sa morsky jód neustále mieša s neopísateľnou vôňou dobrej kávy.
Nuž a kde začať s návštevou Benátok? Pravdepodobne najlepšie – netypicky, ale logicky – v jednej z nespočetných kaviarničiek (najlepšie však mimo námestia Sv. Marka, kde sú ceny za náprstok kávy priam astronomické). Teda ak sa chcete aspoň chvíľu cítiť ako Taliani. Tí totiž svoj deň začínajú v bare. Znie to možno nepravdepodobne, ale bar pre Taliana je niečím absolútne nepostrádateľným. Samozrejme, že taliansky bar ma úplné iné rozmery ako ten náš. V prvom rade je to miesto spoločenské, kde sa ľudia stretávajú, alebo si prídu ráno vypiť svoju kávu a zjesť sýty maslový rožtek – cornetto, či kúsok vianočky – brioche. Čo sa týka kávy je skutočne z čoho vyberať. Alebo si dáte typické espresso, ktoré postaví na nohy aj mŕtveho, alebo okoštujete preslávené capuccino, čo nie je nič iné ako espresso so smotanou, ktorá je výfukovaná horúcou parou a posypaná škoricou. Ak pijete radšej kávu s mliekom, je tu pre vás caffe macchiato, alebo caffe latto. Chcete do kávy viac vody? Prego caffe lungo. Možno, že nie práve zavčas rána vhodná, za to vynikajúca káva s alkoholom podľa vášho výberu sa volá café corretto. Nuž a pre labužníkov v horúčave je tu caffe freddo či caffe gravita s ľadom a so šľahačkou. Ak už budete teda v bare, vypite si svoju kávu radšej postojačky, káva vtedy stojí na počudovanie menej. Ceny totiž stúpajú so sedením. Je do nich jednoducho započítaná obsluha. Ak čašník urobí par krokov vnútri baru, cena kávy je už vyššia ako „na stojáka”. Ešte vyššia cena je „fuori”, vonku pod slnečníkom. Táto cenová politika je pre našinca možno zábavná, ale koniec koncov veľmi logická.
Ak ste teda posilnení kofeínom, vykročte smelo do mesta. Najznámejším bodom je zaiste námestie sv. Marka (Piazza San Marco – podľa Napoleóna najkrajším námestím v Európe) s veľkolepou „Basilica di San Marco“, patrónom mesta. Vďaka byzantskému vplyvu môže sa pochváliť bohatou zbierkou mozaík (nachádzajúcich sa až na 4000 m) väčšinou z polovice 13. storočia. Baziliku zdobia figúrky, okolo 300 smaragdov, 400 granátov, 15 rubínov, 1300 perál a okolo 200 iných vzácnych kameňov. Najlepšou dobou na prezeranie týchto pokladov je ráno a popoludní, kedy je najlepšie svetlo.
Dóžov palác (Palazzo Ducale), je ďalšou pamiatkou, ktorú v žiadnom prípade nevynechajte. Bol postavený začiatkom IX. storočia a nespočetne krát prebudovaný. Hlavný vchod do paláca Porta della Carta je najkrajším gotickým dielom v meste. Palazzo Ducale bol dávnejšie niečím viac ako len rezidenciou dóžu. Množstvo sudcov, úradníkov malo v ňom svoje kancelárie, takisto ako najdôležitejšie orgány vlády Benátok a dokonca tam bolo i väzenie. Na čele mesta stal dóža, jediný politik, ktorý bol členom všetkých dôležitých štátnych rád a tiež ako jediný sa vyberal doživotne. Táto funkcia dávala také výhody, že kandidáti na dóžu robili predvolebnú kampaň počas dlhých rokov (našťastie nič podobné sa ani v Taliansku ani u nás už nedeje). Dnes je tento nádherný komplex vzácnym pokladom diel tak známych maliarov ako bol Tintoretto a Veronese. Ak sa chcete však dostať dovnútra, musíte si odstáť radu pred kasou, ktorá sa začína ešte pred otvorením a najneskôr pol hodiny po otvorení celého komplexu bude ešte pár vstupeniek k dispozícii. Čo sa týka lístkov do múzeí a kostolov, s cieľom zvýšenia návštevnosti aj iných nie tak známych pamiatok, Taliani vymysleli cenovo výhodný tzv. Biglietto Cumulativo (9,30 €), ktorý vám umožní navštíviť viacero vyznačených múzeí v priebehu roka od zakúpenia. Podobný systém platí aj na návštevu kostolov – Chorus Pass. Alebo za jeden deň navštívite 6 kostolov a zaplatíte 5,16 €, alebo v priebehu roka od zakúpenia máte jednorázový vstup do 13 kostolov za 7,75 € (v Benátkach sa nachádza viac ako 50 kostolov, jednorázový vstup stojí 1,55 €). Pred obedom stihnete možno ešte preslávený „Most vzdychov” (Ponte di Sospiri), ktorý bol vlastne posledným prechodom s denným svetlom pre väzňov. Nuž a ak ste poverčiví a budete sa od tohto mostíka vracať znovu na námestie Sv. Marka, neprejdite medzi stĺpmi na začiatku námestia od strany móla. V dávnych časom tam totiž verejne popravovali zločincov a to na najrozličnejšie spôsoby, od vešania, po pálenie v pozícii hlava nadol.
Ak je práve čas obeda, nemusíte strácať drahocenný turistický čas a odbavte ho zjedením jedného z chutných „panini” – čerstvých sendvičov predávaných v „paninoteca”, sendvičovom bare. Alebo si kúpte do ruky pizzu, či zopár tenučkých škoricových keksíkov, alebo povestné gelatto (pizzu a zmrzlinu predávajú všade).
Z ďalších atrakcií sa vám ponúka napríklad Canal Grande, dlhý 4 km, hlboký 5 m, široký miestami až 70 m, ktorý delí mesto na dve hlavné časti, 6 obytných štvrtí a 118 ostrovčekov. Tu sa môžete previesť gondolou a vychutnať si neopísateľnú atmosféru spríjemnenú spevákom s harmonikou (ktorému treba však dodatočne zaplatiť, preto je lepšie ešte pred vstúpením na gondolu dohodnúť sa na cene). Je to totiž jedinečný spôsob ako si dokonale vychutnať Benátky. Ak sa budete chcieť preplaviť na druhú stranu kanálu na jeden z neďalekých ostrovov, postojačky môžete obdivovať vzdiaľujúce sa mesto na drobnej „Traghetti”. Lístok na takýto druh vodnej tramvaje si môžete zakúpiť v tabacchi (novinovom stánku), alebo v kanceláriách ACTV.
A možno sa chcete len tak túlať po meste a čudovať sa ako môžu také dlhé roky stáť tieto krásne domy jednou nohou vo vode. Nuž a ak zostanete v meste aj na večeru, budete mať možnosť ochutnať preslávenú taliansku kuchyňu, ktorá sa opiera na olivovom oleji, čerstvej zelenine, na rybách, cestovinách a víne. Večer, to je skutočný rituál bez konca, skladá sa z viacero chodov, antipasto (predjedlo), risotto (ktoré s naším nemá spoločné absolútne nič, takisto ako naša tzv. káva) na rôzny spôsob napr. s „frutti di mare” (s morskými plodmi) či makaróny. Potom nasleduje ryba, alebo mäso. Syr, dezert (obľúbené kávovo-smotanové tiramisu) či ovocie a nakoniec káva. V ktorúkoľvek nočnú hodinu. To všetko zalievané vínom (rosé, bianco, rosso, ochutnajte tiež talianske šumivé víno Prosecco). V Benátkach sa často ponúka taktiež polenta, kukuričná kaša bežne konzumovaná v Latinskej Amerike. Zaujímavo do šalátov radi pridávajú semená sosny, čo dáva spolu so zálievkou obyčajným zeleným lístkom šalátu osobitú chuť.
Nuž kto prichádza do Benátok, určite v sebe nesie aj mnoho očakávaní. Či sa mu splnia, nezáleží len na samotnom meste. Dôležité je aj počasie a hlavne nálada, v akej sa prichádza do mesta. Ten, kto ma v úmysle stráviť par príjemných chvíľ v Benátkach a nesťažovať sa len na preplnené ulice, múzeá, kostoly a veľmi drahé „všetko”, určite nebude sklamaný a odnesie si v srdci a na fotografiách tu neopísateľnú atmosféru šarmu a temperamentu historicky bohatej Venezie.
Alexandra Szeliga