Chorvátska majsterka Vlašićová: Máme v sebe pozitívnu tvrdohlavosť

Dvakrát sa stala majsterkou sveta v disciplíne, ktorú miluje pre jej eleganciu a napätie. Aj keď na začiatku nemala kde skákať, BLANKA VLAŠIĆOVÁ hovorí, že podpora od štátu je čoraz lepšia.

Ako sa človek dostane k tomu, že začne skákať do výšky?

„Nebolo to rozhodnutie cez noc. Veľa času som trávila na atletickom štadióne, kde bol môj otec tréner, brával ma so sebou. Vyskúšala som každú disciplínu, beh, skok do diaľky. Dokonca som behala aj štafetu na štyrikrát sto metrov. Krok za krokom si uvedomíte, čo vám ide najlepšie, a u mňa to jednoznačne bol skok do výšky. Sedelo to aj na moju postavu, bola som vysoká (meria 194 centimetrov, pozn. red.). Neskôr, keď som mala 15 alebo 16 rokov, sme sa rozhodli, že sa vyskúšame tomu venovať vážnejšie. Dáme tomu dva roky a uvidíme, kam to povedie. No a priviedlo ma to na olympijské hry, keď som mala iba 16 .“

Mali ste rada túto disciplínu od začiatku?

„Áno, našla som sa v nej. Boli aj iné možnosti, mohla som hrať volejbal. Niekedy je ľahšie byť súčasťou kolektívneho športu, najmä preto, že atletika nebola vtedy v Chorvátsku veľmi populárna. S otcom sme si povedali, že do toho pôjdeme len vtedy, keď bude pre mňa šanca byť medzi najlepšími.“

Vyberte si dovolenku

Dovolenka.sme.sk

Vyberte si zo širokej ponuky pobytov na dovolenka.sme.sk.

Ceny sú konečné, neprekvapia vás žiadne doplatky.

Prejsť na ponuku dovoleniek >>

Foto: Fotolia.com

Aké ste mali v mladosti podmienky na atletiku v Splite?

„V zime sme nemali halu na tréning. Často sme preto skákali buď vonku, keď nebolo veľmi zima, alebo sme dali žinenku s latkou niekam dovnútra, napríklad sme si prenajali basketbalovú halu. Ale vždy to bolo veľa práce, musíte to dať dovnútra, von. Moje prvé skákanie vnútri bolo v hale, ktorá bola veľmi malá. Až v roku 2007 sme začali trénovať vnútri, vytvorili sme si priestor v bývalej továrni na tašky a kabelky. Je 50 metrov dlhá a 13 metrov široká, nie je príliš veľká. Ale stačí, je na skok do výšky, nie pre bežcov.“

Čo považujete za najkrajšiu vec na skoku do výšky?

„Je to veľmi napätá a elegantná disciplína. Výsledok vidíte hneď. Buď latka stojí, alebo spadne. Nie je žiadna tretia možnosť. Veľmi málo ľudí si pri tomto športe uvedomuje, že nemôžete skákať svoje maximum, kedy chcete. Iba vtedy, keď je latka na konkrétnej výške. Na začiatku prekonávate latku, ktorá je nízko. Keď máte po hodine alebo dvoch ešte silu súperiť s ostatnými a ohrozovať svoj osobný rekord, tak je to super.“

Skokani sa často koncentrujú pred pokusom. Na čo vtedy myslíte?