Obe mestá by chceli byť perlou Jadranu. Toto klišé síce prisúdili odborníci v turizme Dubrovníku, samotní turisti sa však často nevedia rozhodnúť, či by ten primát nemal patriť Splitu.
Dubrovník aj Split ukrývajú za hradbami kompletné stredoveké mestá, ktoré sa rozhodlo UNESCO chrániť. Ročne ich navštívi viac než milión turistov. Zatiaľ čo Dubrovník zažil v 17. storočí ničivé zemetrasenie, a tak ho museli celý vystavať nanovo, Split sa do súčasnosti vlastne postupne prestaval.
Slováci to majú do Splitu bližšie a Dalmácia je oblasťou, kam chodíme najčastejšie.
Z okolitých letovísk si odskočia na výlet práve sem. Stretáva ich aj Slovenka Ivana Böhmová, ktorá síce býva za hradbami, ale do starého mesta chodí za prácou. Predáva v luxusnom obchode.
„Diokleciánov palác je najmagickejšie miesto, aké poznám. Je tu nielen cítiť, ale aj doslova vidieť, ako si ľudia prispôsobovali bývanie, ako ho menili a aj dnes si viete predstaviť, ako tu žili.“
Cisár Dioklecián
- palác začali stavať v roku 295, po abdikácii v roku 305 sa doň cisár presťahoval,
- rozmery má 210 x 180, tri brány z pevniny, štvrtá bola z mora priamo do pivníc,
- v roku 614 ho dobyli Slovania,
- dnes v ňom žije tritisíc ľudí,
- na zozname pamiatok UNESCO od roku 1979.
Palác si postavil ako svoje sídlo rímsky cisár Dioklecián po svojej abdikácii v roku 305. Slávu si získal najmä svojimi vojenskými úspechmi, prostredníctvom ktorých sa dostal aj na cisársky stolec.
My si ho z učebníc skôr pamätáme ako pestovateľa melónov, no história ho spomína ako krutého prenasledovateľa kresťanov. Viedol nákladný život a okrem vojen podporoval aj výstavbu luxusných palácov. Ten svoj v Aspalathe (dnešný Split) doviedol do dokonalosti.
Palác spĺňal nielen funkciu reprezentačných priestorov, ale fungoval aj ako vojenská pevnosť.
Do paláca vstupujete od mora, kde je dnes promenáda. V minulosti však more obmývalo múry, priamo z lodí sa tu vykladal tovar do palácových pivníc. Dnešný vchod je práve cez pivničné priestory, ktoré presne kopírovali miestnosti paláca.
V horných poschodiach bol nielen palác, ale aj záhrady a z okien mal cisár nádherný výhľad na more. Tretie poschodie hradieb fungovalo pre vojakov ako rozhľadňa, spevňovali ich veže so štvorcovým pôdorysom.
Pivnice neskôr zasypali, čo ich vlastne zakonzervovalo, a archeológom bude trvať ešte desaťročia, než sa im ich podarí celé sprístupniť. V odkrytých častiach je dnes múzeum, konajú sa tu koncerty, výstavy, klenby dodávajú priestoru skvelú akustiku.
Cez akúsi podzemnú promenádu, kde predavači núkajú suveníry, sa po strmých schodoch dostanete na hlavné nádvorie – peristyl.
