FOTO – ARCHÍV
Túžba človeka po lietaní sa naplnila zostrojením prvého použiteľného lietadla začiatkom minulého storočia. Ľudia sa však neuspokojili a chceli zostrojiť lietadlo, ktoré by mohlo štartovať aj pristávať kolmo na zem. Pomenovali ho helikoptéra - vrtuľník. Trvalo ešte takmer 40 rokov, kým bol postavený prvý prakticky použiteľný vrtuľník, ale prvý úspešný krok ktomu spravil francúzsky obchodník s bicyklami Paul Cornu už 13. novembra 1907 - pred 95 rokmi.
Keď sa v roku 1903 bratom Wrightovcom z USA podarilo ako prvým na svete zdvihnúť do vzduchu prístroj ťažší ako vzduch, zachvátilo svet letecké nadšenie. Európa si uvedomila náskok Ameriky a chcela ho dohnať.
Pokúsil sa o to aj bohatý Francúz írskeho pôvodu Earnest Archdeacon. Bol leteckým nadšencom a chcel, aby sa Francúzsko stalo svetovou leteckou veľmocou. Archdeacon spolu s ďalším úspešným podnikateľom Henrym Deutschom vypísal na tie časy astronomickú odmenu 50-tisíc frankov. Určená bola pre toho, kto ako prvý prekoná súvislým letom na lietadle vzdialenosť väčšiu ako jeden kilometer.
V roku 1905 došla z Ameriky šokujúca správa, že sa bratom Wrightovcom podarilo preletieť ohromujúcu vzdialenosť 39 kilometrov. Víťaz súťaže sa zdal jasný, ale Archdeacon odmietol správe uveriť a adresoval Wrightovcom otvorený list. Oznámil im v ňom vypísanie odmeny a vyzval ich, „aby si spravili krátky výlet do Francúzska a vyzdvihli si túto malú cenu“. Bratia však dali prednosť predaju svojich lietadiel v Amerike a ochrane svojho patentu. Na výzvu nikdy nereagovali. Otvoril sa tak priestor pre zatiaľ menej úspešných konštruktérov z Európy.
Do stavby rôznych lietajúcich strojov sa pustilo množstvo nadšencov. Často bol ich jediným predpokladom dostatok odvahy. Jedným z nich bol Paul Cornu, francúzsky mechanik, ktorý vlastnil dielňu na výrobu bicyklov v Lisieux, meste na severozápade Francúzska. Osvojil si myšlienku, s ktorou prišiel pred viac ako 500 rokmi geniálny Leonardo da Vinci. Ten vo svojich náčrtoch nakreslil lietajúci stroj, ktorý mal štartovať a pristávať kolmo na zem.
Cornu patril medzi tých, ktorí mali odvahu a nápad, ale chýbali im peniaze. Rok po Wrightovcoch úspešne vyskúšal 14-kilogramový model vrtuľníka. Cítil, že má šancu vypísanú odmenu získať. Stavbu skutočného vrtuľníka musel financovať s pomocou 125 priateľov. Každý mu poskytol 100 frankov, čo bolo v tých časoch veľa peňazí.
V auguste 1907 bola stavba ukončená. Pred zvedavcami stál stroj, ktorý dokazoval, že ho postavil človek, ktorý sa živil výrobou a predajom bicyklov. Vrtuľník stál na štyroch kolesách z bicykla. Poháňali ho dva rotory. Ich listy pripomínali skôr krídla hmyzu a usadené boli na niečom, čo tiež pripomínalo veľké koleso bicykla. Zvyšok stroja bol kombináciou oceľových rúrok a drôtených výpletov, ktoré mu mali dať dostatočnú pevnosť. Stroj poháňal motor s poetickým názvom Antoinette.
Cornu sa spočiatku neodvážil riadiť svoj výtvor. Na sedačke pilota ho pri prvých pokusoch zastúpilo takmer 60-kilogramové vrece piesku. Deň, v ktorý sa Francúz zapísal do histórie, prišiel 13. novembra 1907. Vtedy sa vrtuľníku podarilo vzniesť do výšky 30 centimetrov a vydržal tam asi 20 sekúnd. O niekoľko dní „lietajúci bicykel“ - tak ho opísala vtedajšia tlač - údajne absolvoval niekoľkominútový let v malej výške. „Lietadlo sa odlepilo od zeme všetkými štyrmi kolesami,“ opísal let Cornu. Toto jeho tvrdenie však nebolo fotograficky dokázané.
Ranou pre Cornuove ambície bola správa z januára nasledujúceho roku. Odmenu 50-tisíc frankov vyhral iný Francúz - legendárny Henry Farman. Ten zostrojil lietadlo s pevným krídlom a preletel s ním určenú vzdialenosť. Cornu potom svoje pokusy ukončil. Trvalo ešte takmer 40 rokov, kým sa stal vrtuľník prakticky využiteľným, ale o tom, že Cornu zostrojil prvý vrtuľník, dnes pochybuje málokto.
Od tých čias sa vrtuľníky uplatnili v doprave, záchranných systémoch či na stavbách. Ako po väčšine vynálezov, aj po tomto s radosťou siahli vojaci. Málo ľudí vie, že vrtuľníky začali aj spojenecké nálety na Irak vo vojne v Perzskom zálive. Niekoľko amerických bojových vrtuľníkov Apache zničilo predsunuté rádiolokátory irackej obrany a tým ju oslepilo. Cesta bola otvorená. Či si však Cornu predstavoval takéto využitie svojho vynálezu, je otázne.
Zajtra - Astrid Lindgrenová