Článok pokračuje pod video reklamou
BARCELONA. Prvá výletná loď prichádza do prístavu v Barcelone o piatej ráno, v poslednú májovú nedeľu ich prišlo ešte šesť – do druhého najväčšieho mesta v Španielsku priviezli rekordných 31-tisíc turistov.
Návštevníci z celého sveta sa z prístavu rozbehnú do uličiek gotickej štvrti, do štvrte umelcov La Rambla, na slávny trh Boqueria Market a všetci navštívia slávnu nedokončenú katedrálu La Sagrada Família miestneho architekta Antonia Gaudího.
Miestni obchodníci si podľa denníka Guardian mädlia ruky. Turisti by podľa odhadov mohli v meste minúť 3,5 milióna eur denne.
A to príde v polovici septembra najväčšia výletná loď, ktorá by mala zatieniť všetky doterajšie rekordy. Privezie 58-tisíc návštevníkov.
Preplnená katalánska metropola
Obchodníci oslavujú, Barcelončania takí spokojní nie sú. Do mesta s 1,6 milióna obyvateľmi prišlo v roku 2012 viac ako 7,4 milióna turistov. V roku 1990 ich bolo len 1,7 milióna.
Napriek ekonomickej kríze, tak patrí Barcelona k tým mestám v Španielsku, ktoré hľadajú spôsob ako zvládnuť priveľký nával turistov.
„Nepoznám jedného obyvateľa Barcelony, ktorý by nejako neriešil, či je v poriadku, že sem každý rok príde toľko ľudí,“ hovorí Eduardo Chibás vo svojom dokumente Bye Bye Barcelona.
Chibas nehovorí ako niekto, kto nemá rád turistov.
„My všetci sme turisti, ktorí radi navštevujú iné mestá a každý vie, že vytvárajú pracovné miesta a prinášajú peniaze,“ hovorí. Ak sa však cestovný ruch nekontroluje, môže poľa neho spôsobiť chaos. Ako v Barcelone.
Mesto podľa Chibasa urobí čokoľvek, aby prilákalo turistov a preto sa miestni obávajú, že sa mesto stane obeťou vlastného úspechu. „Toto už nie je mesto pre život. Je to zábavný park ako Praha alebo Benátky,“ hovorí podľa Guardianu.
Najviac to vidieť práve v štvrti umelcov La Rambla. Na širokom bulvári je z desiatich ľudí na ulici osem turistov. Z ulice zmizli pekárne, tradičné bary a obchody s ovocím a zeleninou. Na ich miestach sú teraz obchody so suvenírmi a zmenárne.
Na Mallorce sa bránia zákonom
Podobnú dilemu rieši aj takmer miliónové mesto Malaga v Andalúzii.
Počet barov a reštaurácii v centre meste narástol z 200 na 600 za posledných sedem rokov a hluk vyhnal miestnych. Počet pôvodných obyvateľov klesol na 10 percent.
„Musíme konať,“ povedal pre Guardian Pedro Marín z úradu pre mestské životné prostredie.
„Musíme nájsť rovnováhu, aby život v historickom centre mesta neznamenal pre jeho obyvateľov nočnú moru,“ hovorí a bojuje za moratórium na výstavbu nových barov.
Rovnaké problémy riešila Palma de Mallorca, ktorú 30 rokov vnímali turisti ako lacnú destináciu.
Námestník primátora mesta Álvaro Gijón opisuje turistov, ktorí sa opíjali na pláži a rozbíjali tam fľaše, do katedrály chodili v mokrých plavkách a všade vyspevovali, akoby bola stále fiesta.
„Povedali sme si, že nechceme tento druh cestovného ruchu,“ povedal Gijón.
Minulý mesiac prijalo mesto občiansky zákon, ktorý umožňuje udeliť pokutu do 600 eur za „asociálne“ správanie.
Pokutu môžu dostať turisti, ak budú chodiť v plavkách mimo pláže, odhadzovať odpadky a skákať z balkóna na balkón v hotelovej izbe alebo z balkóna rovno do bazéna.
Mesto riskuje, že o turistov príde. „Môžeme prísť o turistov, ktorí sem chodia, aby celý deň pili na pláži, ale môže prilákať rodiny s deťmi,“ hovorí Gijón.