BRATISLAVA. Antonius Gaudí Cornet ako študent veľmi nevynikal, bavila ho jedine geometria, ktorá ho sprevádzala po zvyšok života.
Architektúru vyštudoval na univerzite Escola Provincial d´Arquitektura a ešte v tom istom roku navrhol svoj prvý dom Casa Vicens.
Narodil sa v roku 1852 ako piate dieťa v rodine kováča Francesca a jeho manželky Antónie v katalánskom meste Reus neďaleko Barcelony.
Casa Vicens, Barcelona, Španielsko
Foto: Wikimedia/CC
Svojich učiteľov trápil, pretože jeho návrhy sa vymykali pravidlám vtedajšej doby. Hlavnú inšpiráciu nachádzal v prírode.
Dôkazom toho sú jeho domy s typickými oblými tvarmi, fasády pripomínajúce morské vlny či stĺpy Parcu Güell, pri ktorých sa nechal inšpirovať stromami. Jeho diela ľudia buď milovali, alebo ich nedokázali pochopiť.
Gaudí bol skúpy na slovo, no keď už niečo povedal, stálo to za to. Povráva sa, že raz, keď sa ho opýtali na architekta, ktorý bol pre neho vzorom, po tom, čo sa vyklonil z okna, vykríkol „strom“ a tým rozhovor ukončil.
Štýl Antonia Gaudího mnohí označujú za jedinečný. Dokonca tvrdia, že bez jeho tvorby by Barcelona bola iba priemerným európskym mestom.
Jeho štýl zahŕňa prvky modernizmu, živej prírody, secesie, typické boli pre neho aj výrazné farby a prvky španielskej kultúry.
Svoj život zasvätil výlučne robote, čo sa odzrkadlilo aj na jeho súkromnom živote. Nikdy sa neoženil. Tak ako samotársky žil, tak aj zomrel.
Keď v roku 1926 zamyslený prechádzal ulicou, zrazila ho električka. Pre jednoduché oblečenie ho považovali za žobráka, preto sa Španielsko až o niekoľko dní dozvedelo, že miesto žobráka zomrel človek, ktorý Barcelone vdýchol dušu.
Počas života sa podieľal na mnohých projektoch, no jeho meno sa spája najmä s Parcom Güell a katedrálou Sagrada Familia, ktorej zasvätil aj posledné roky svojho života.
Sagrada Familia alias „katedrála 20. storočia“
Napriek tomu, že sa Sagrada Familia (Chrám svätej rodiny) spája výlučne s Gaudího menom, pri jej zrodení stál aj Francisco del Villar.
V roku 1877 ho oslovili, aby navrhol pre Barcelonu „katedrálu 20. storočia“. Po šiestich rokoch ho však nahradil jeho bývalý študent Gaudí, keďže Villar mal neúnosné finančné nároky.
Katalánsky architekt podriadil jej výstavbe celý svoj život. Dokonca v nej aj prespával.
Navrhol katedrále tri fasády. Prvú nazval Naixament (narodenie), druhú Passió (mala symbolizovať bolesť, utrpenie a smrť Ježiša Krista) a do poslednej nechal symbolicky vložiť kameň z katalánskeho kláštora Montserrat, ktorý stojí na rovnomennom vrchu.
Vďaka svojej osobnej angažovanosti veril, že sa mu ju podarí dokončiť v priebehu 15 rokov.
No nestalo sa tak. Sagrada Familia aj po viac ako 130 rokoch ešte nie je dokončená a termín ukončenia prác sa aj naďalej odďaľuje. Najnovšie odhady hovoria o roku 2026.
Dôvodom môže byť aj to, že jedným z jeho posledných prianí bolo, aby sa katedrála financovala iba z peňazí darcov.
Antonio Gaudí neopustil Sagradu Familiu ani po smrti, keďže ho pochovali v krypte, ktorá sa nachádza priamo v katedrále.
Parc Güell – projekt záhradného mesta
Katalánsky architekt pracoval na projekte záhradného mesta štrnásť rokov, no nikdy ho úplne nedokončil. Pomenoval ho po podnikateľovi Eusebiovi Güellovi, s ktorým na projekte spolupracoval.
Gaudího park patrí rozhodne k jeho najfarebnejším prácam. Má takmer osemnásť hektárov a architekt sa na ňom vyhral do najmenších detailov.
Plne sa v ňom prejavil Gaudího typický prvok – mozaiky vytvorené z farebných črepov či skla. V parku možno taktiež nájsť sieň z 86 stĺpov.
Parc Güell malo pôvodne tvoriť niekoľko rodinných rezidencií. Projekt záhradného mesta sa katalánskemu architektovi však nakoniec nepodarilo zrealizovať, keďže domy si kúpili iba dvaja, Güell a on sám.
Tie do dnešného dňa v parku stoja, pričom v Gaudího sa nachádza jeho múzeum. V roku 1923 park prešiel pod mestskú správu.