V pyramíde mexického ruinového mesta Teotihuacan objavili archeológovia hrob asi z roku 350 nášho letopočtu. Obsahoval pozostatky troch mužov, ktorých pochovali v neobvyklej polohe. Predmety vložené do hrobu svedčia o úzkych vzťahoch medzi obyvateľmi Teotihuacanu a mayskou civilizáciou v Guatemale.
Asi 40 kilometrov severovýchodne od dnešnej metropoly Mexika ležiaci Teotihuacan je jedným z najzáhadnejších centier predkolumbovskej kultúry. Počiatky mesta siahajú najmenej do tretieho storočia pred naším letopočtom.
V štvrtom storočí Teotihuacan pravdepodobne patril medzi štyri najväčšie mestá na svete. Útoky kočovných národov zo severu však znamenali jeho koniec - okolo roku 650 obyvatelia mesto opustili. O tom, ako vyzeral život v meste v čase jeho najväčšieho rozkvetu, toho veľa nevieme. Nepoznáme ani jeho pôvodné meno. Názov Teotihuacan (Mesto bohov) mu dali dávno po jeho zániku Aztékovia.
Vedci sú preto odkázaní na archeologické nálezy. Na jeden výnimočný narazil tím archeológov vedený Saburom Sugijamom z japonskej univerzity Aiči v obrovskej Mesačnej pyramíde. Na hranici šiesteho zo siedmich stupňov objavil tri mužské mŕtvoly pochované v nezvyčajnej učupenej polohe.
Z umiestnenia hrobu vedci usudzujú, že ide o obeť bohom, aby sa mohol postaviť šiesty stupeň pyramídy. Od roku 1998 objavil Sugijamov tím v Mesačnej pyramíde niekoľko podobných hrobov s ľudskými a zvieracími obeťami. Tie však boli spútané, čo podporuje úvahy o vojnových zajatcoch. Teotihuacan bol totiž aj významným vojenským centrom Mexika; mestský štát dočasne ovládal impérium porovnateľné s Aztéckou ríšou.
Troch čupiacich mužov však nepochovali spútaných. Držanie tela naopak vypovedá o ich vysokom postavení v hierarchii mesta.
„Takúto polohu sme doteraz nepoznali. Poznáme ju však z vyobrazení kňazov, bojovníkov alebo bohov v Teotihuacane a iných náleziskách,“ povedal Sugijama.
Etruskovia - remeselníci aj umelci
Etruskú remeselnícku štvrť objavili talianski archeológovia v toskánskom mestečku Petriolo de Siena na Apeninskom polostrove. Cenné objekty zo železa, bronzu a hliny pochádzajú zo 7. a 6. storočia pred n. l. Podľa archeologičky Patrizie Gastaldiovej boli remeselníci z prastarej etruskej štvrte vzdelanými a všeobecne uznávanými umelcami.
Početné nápisy na objavených predmetoch svedčia o tom, že títo majstri svojho remesla poznali aj písmo, čo v spomínanom období pre túto sociálnu vrstvu nebolo charakteristické.
Etruské písmo ešte stále nie je rozlúštené. Preto o mnohých súvislostiach života národa, ktorý na Apeninskom polostrove predchádzal svetovládnemu Rímu, máme veľmi strohé informácie. Odborníci ich získavajú najmä z hmotných pamiatok a zo správ zachovaných v súvislosti s dejinami Ríma.
Objav fenického cintorína
Cintorín, ktorého pôvod siaha do deviateho až desiateho storočia pred naším letopočtom, objavili španielski archeológovia počas terénnych prác v starovekom meste Súr na juhu Libanonu.
Ako povedala María Eugenia Aubetová z barcelonskej Univerzity Pompeu Fabra, vedci objavili dvanásť hlinených nádob rôznej veľkosti. V nich sa nachádzali kosti a popol. Archeológovia dúfajú, že objavia aj zlaté šperky, keďže o Feničanoch je známe, že svojich mŕtvych najskôr spálili a potom ich popol pochovali spolu so šperkami. (tasr)