SME
Sobota, 28. máj, 2022 | Meniny má Viliam

Minójsky odkaz nie je z dejín vymazaný. Archeológovia odhaľujú pozoruhodný príbeh jednej z najvýnimočnejších a najzáhadnejších civilizácií staroveku a doby bronzovej

Grécky ostrov Kréta je miestom, kde začala svoju púť európska civilizácia. Práve tu sa vraj narodil Zeus, vládca bohov. Doplával sem, premenený na býka s princeznou Európou, s ktorou mal troch synov. Podľa Európy nazvali Gréci náš svetadiel. Jedným zo ...


Interiér paláca v Knóssose.


Pozostatky výrobných dielní bronziarov a hrnčiarov v mimopalácovom komplexe v Malii (zo staršieho obdobia rozvoja minójskej civilizácie).

Grécky ostrov Kréta je miestom, kde začala svoju púť európska civilizácia. Práve tu sa vraj narodil Zeus, vládca bohov. Doplával sem, premenený na býka s princeznou Európou, s ktorou mal troch synov. Podľa Európy nazvali Gréci náš svetadiel. Jedným zo synov Európy bol Minós. Ten sa stal vládcom Kréty. Sídlil v Knóssose, v meste, kde sa nachádzal labyrint s Minótaurom - bytosťou s býčou hlavou a ľudským telom.

Mytologické príbehy majú svoje neopakovateľné čaro. Lenže - ako to všetko bolo naozaj? Vďaka najnovším poznatkom archeológie (ale aj histórie a religionistiky) teraz môžeme upresniť, ako a kedy sa zrodila jedna z najvýnimočnejších a zároveň najzáhadnejších civilizácií staroveku a doby bronzovej.

Na scéne dejín

Znovuobjavenie minójskej doby sa začalo v 19. a na začiatku 20. storočia. Anglický archeológ Sir Arthur Evans odkryl južne od Heraklionu zvyšky Knóssosu a civilizáciu, ktorej patrili, nazval podľa bájnej tradície minójska.

Jej predstaviteľmi sú tajomstvom obostretí ľudia. Krétu začali osídľovať v 7. tisícročí pred n. l. Pôvod tvorcov tejto kultúry vysvetľujú rôzne teórie. Mnohí vedci tvrdia, že samotní nositelia minójskej civilizácie pochádzajú z Malej Ázie a z Afriky a na ostrov prišli až okolo roku 3500 pred n. l., pričom pôvodné obyvateľstvo asimilovali. Iní predpokladajú, že ide o pokračovateľov pôvodného ostrovného predindoeurópskeho obyvateľstva ešte z čias mladšej doby kamennej - neolitu (od 7. tisícročia pred n. l.), o ktorom sa nevie, odkiaľ prišlo. Táto teória sa podľa súčasného stavu bádania javí ako najpravdepodobnejšia. Práve pôvodné obyvateľstvo sa postaralo o búrlivý kultúrny rozvoj ostrova.

Doba starých a nových palácov

Minójska civilizácia sa vyformovala okolo roku 3500, začína sa tzv. predpalácovým obdobím. Do tohto roku sa datuje aj nástup doby bronzovej na ostrove. Obydlia vtedy pozostávali z jednoduchých kamenných a hlinených domov, často pospájaných do väčších komplexov. Zlom vo vývoji minójskej kultúry nastal okolo rokov 1925/1900 pred n. l., keď sa začala doba starých palácov. Najvýznamnejšími palácmi od tohto časového úseku boli mýtický Knóssos, Malia a Phaistos. Tie sa postupne stávali ukážkou kultúrnej dominancie a veľkoleposti tejto civilizácie v egejskej oblasti.

Vrchol minójskej kultúry nastal v období tzv. nových palácov od roku 1750/1720 pred n. l., keď predchádzajúci vývoj prerušilo veľké zemetrasenie. V tomto období nadobudol na význame palácový komplex s priľahlým mestom Zakros, odkrytý gréckymi archeológmi. Zo sklonku starých a najmä z obdobia nových palácov pochádzajú známe nástenné maľby predovšetkým z Knóssosu, ktoré v tom čase patrili medzi najkrajšie v starovekom svete (plávajúce delfíny, „Parížanka“, princ s ľaliami atď).

Nositelia minójskej civilizácie písali najskôr hieroglyfickým písmom. Potom, počas nasledujúceho obdobia možno starých a určite nových palácov, lineárnym písmom typu A. Obe písma však nie sú rozlúštené a práve preto nevieme o tejto kultúre tak veľa ako o iných jej dejinných súputníkoch z východného Stredomoria.

Život a umenie

Pre minójsku civilizáciu bol v tom čase dôležitý obchod, vďaka ktorému mala kontakty s viacerými krajinami staroveku vrátane Egypta. Pozostatky jej vplyvu vedci našli v pevninskom Grécku, v ktorom sídlili už Homérovi bájni Achájci indoeurópsko-gréckeho pôvodu, a na ostrovoch v Egejskom mori. Naopak, spoločensko-kultúrny, ale aj hospodársky vplyv cudzích krajín bol badateľný aj na samotnej Kréte.

Minójci vyvážali najmä poľnohospodárske výrobky, ale aj luxusnú kozmetiku alebo nádherne zdobenú keramiku. Dovážali zlato, alabaster, slonovinu a papyrus.

Pozoruhodným javom minójskej civilizácie bola jej stavebná vyspelosť. Prejavovala sa výstavbou nových a obnovovaním starých palácov, megaronov (dom pravouhlého pôdorysu s otvorenou predsieňou a možnou ďalšou miestnosťou), prístavov, víl a budovaním veľmi kvalitných ciest. Kréťania pravdepodobne žili v najhonosnejšom a možno aj spoločensko-hospodársky najvyspelejšom prostredí vtedajšieho starovekého sveta otrokárskych štátov.

Vládca (prípadne vládkyňa) ostrova sídlili v najväčšom paláci v Knóssose, ktorý mal okolo 80 tisíc obyvateľov. Rozloha palácového komplexu bola približne 22 tisíc štvorcových metrov. Preto si niektoré jeho časti starí Gréci dali do súvislosti s labyrintom v rámci príbehov svojej mytológie.

V ostatných menších palácových komplexoch a niektorých vilách sídlili menší vládcovia a aristokracia. Počet obyvateľov Kréty mohol v staroveku dosahovať až 2 milióny ľudí.

Dôležitú úlohu v živote minójskych Kréťanov hralo náboženstvo. Dokazujú to známe fajansové sošky bohýň s hadmi, výjavy býka, dvojité sekerky, nástenné maľby, svätyne, hroby atď. Podstatný význam v kulte mohli mať ženy - kňažky, ako aj kult matky. V súvislosti s religiozitou minójskej civilizácie sú známe výjavy mladých ľudí - akrobatov preskakujúcich saltom býka. S kultom býka súvisia aj posvätné rohy, položené na vrchných častiach svätýň a palácov.

Dôležitým záznamom kultu minójskych Kréťanov sú výjavy namaľované na sarkofágu z Agie Triady (aj keď ten pochádza z mladšieho obdobia, kedy na ostrove mocensky dominovali achájski Gréci). V kultovom prostredí tejto civilizácie sú dokázateľné ľudské obete, ale tie si mohli vynútiť časté prírodne katastrofy.

Záhada úpadku

Minójske spoločenstvo nemalo dlho výraznejšieho nepriateľa. Na ostrove sa nenašli významnejšie zvyšky po opevneniach do príchodu achájskych Grékov - nositeľov mykénskej kultúry. Buď to súviselo s ich veľakrát chybne preceňovanou mierumilovnosťou, alebo boli na mori vojensky natoľko silní, že sa necítili byť na ostrove ohrození.

Ich najhroznejším protivníkom boli spomínané prírodné pohromy - zemetrasenia a výbuchy sopiek na ostrovoch vo východnom Stredomorí.

Významný grécky archeológ Spiros Marinatos dokonca dával výrazný úpadok tejto civilizácie (1490/1470 pred n. l.) do súvislosti so zemetrasením a nasledným výbuchom sopky na ostrove Théra severne od Kréty, kde bolo kvitnúce staroveké mesto kykladskej kultúry Akrotiri s nádhernými nástennými maľbami. Marinatos zrejme chcel týmto tvrdením odsunúť do úzadia teóriu, že výraznejší úpadok minójskej civilizácie zapríčinil vpád mykénskych Grékov okolo roku 1490/1470 pred n. l., keď sa začína obdobie tretích palácov.

Na scénu prichádzajú Gréci

Podľa najnovších vedeckých výskumov vulkanológov, archeológov a historikov je však záhada úpadku minójskej civilizácie naozaj komplikovanejšia. Na základe ich zistení môžeme prijať názor, že zásadný úpadok civilizácie nespôsobila priamo prírodná katastrofa. Tá mohla zapríčiniť určitú letargiu minójskej civilizácie, najmä v kontexte s nasledujúcimi čoraz častejšími seizmologickými poruchami. Achájski Gréci možno čiastočne využili túto situáciu a pravdepodobne okolo roku 1490/1470 pred n. l. vpadli na ostrov a získali mocenskú prevahu.

Mykénske vplyvy po roku 1470 pred n. l. jednoznačne dokazujú aj nálezy hlinených tabuliek s lineárnym písmom B, ktoré je rozlúštené a obsahuje slová v prapôvodnom gréckom jazyku. Jednoznačne nadväzuje na lineárne písmo A. Tabuľky zaznamenávajú najmä správy hospodárskeho charakteru o chove a počtoch dobytka a skladové záznamy. U predchádzajúcich, ešte nerozlúštených minójskych záznamoch v hieroglyfickom a lineárnom písme A to môžu byť aj podľa slovenského archeológa Petra Pavúka tiež religiózne nápisy.

Podľa novších poznatkov neznamenalo obdobie tretích palácov úplný zánik minójskej civilizácie. Dokazujú to najnovšie archeologické nálezy z Agie Triady, Kydónie a Knósossu, ktoré svedčia o kontinuite s predchádzajúcim obdobím, predovšetkým v kultúre, kulte a umení.

Pre mykénsku civilizáciu v celom Grécku a následne aj na Kréte, ovplyvňovanú stále „Minójcami“, priniesol katastrofu až vpád morských národov v 12. storočí pred n. l. (resp. na Kréte okolo roku 1100 pred n. l.). Morské národy spustošili aj Chetitskú ríšu v Malej Ázii a útočili na Egypt, tam ich však odrazili. Napriek tomu pozostatky pôvodnou rečou hovoriacich minójskych Kréťanov sa na ostrove zachovali ešte v 1. tisícročí pred n. l. Dominantným obyvateľstvom ostrova po vpáde morských národov sa však stalo nové, ďalšie etnicky grécke obyvateľstvo. To pravdepodobne bolo posledným vojom tzv. morských národov, ktorým boli najmladší Gréci - Dórovia. Tým sa začali nové dejiny Kréty. Minójský odkaz však nie je doteraz vymazaný. DRAHOSLAV HULÍNEK

(autor je archeológ)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  2. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  4. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  5. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  6. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  7. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  8. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  1. Poškriabali vám auto, keď ste niekde parkovali?
  2. Ako si vyberať pohodlnú obuv nielen do práce? Toto sú naše tipy!
  3. Agresívne brzdenie alebo poistný podvod? Mal palubnú kameru!
  4. Darček na Deň detí? Repasovaný telefón môže byť skvelou voľbou
  5. Zdravé zateplenie za jeden deň: čo neviete o fúkanej izolácii
  6. Wüstenrot minulý rok úspešne naštartoval nový obchodný model
  7. Dve zľavy na jedného: Toto predĺženie v PLANEO je vaša šanca!
  8. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 14 708
  2. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 6 408
  3. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete? 6 293
  4. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 5 601
  5. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 2 011
  6. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 1 886
  7. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách 1 813
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 304
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  2. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  3. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)
  5. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  6. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  7. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  8. Natália Šepitková: V Dánsku sa nešibe ani neoblieva. Aké majú veľkonočné zvyky?
  1. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 9 710
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 640
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 792
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 158
  5. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 2 866
  6. Jana Melišová: Oplatí sa žiť na dlh? 2 768
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 684
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 2 517
  1. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  2. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  3. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  7. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  8. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
SkryťZatvoriť reklamu