Pri reštaurátorských prácach v kaplnke kaštieľa vo Sv. Antone (bývalý Antol) našli v dutej nike drevenú okrasnú dózu, vystlanú pilinami. V nej bola menšia sklenená dóza so zvláštnym predmetom vo vnútri. Ukázalo sa, že ide o srdce. Či je to srdce ľudské, alebo zvieracie, ukáže podrobný antropologický výskum. Ten by mal preukázať aj vek vzácneho nálezu.
Komu mohlo srdce patriť, aké je staré a aký účel malo zamurovaním splniť - o tom môžu zatiaľ existovať iba hypotézy. Ako nám povedala doktorka Eva Kowalska z Historického ústavu SAV, nie sú takéto nálezy v histórii úplnou výnimkou. Nepredpokladá, že by mohlo ísť o zvieracie srdce. Srdce uložené v dóze mohlo plniť úlohu relikvie, mohlo však patriť aj niekomu z majiteľov kaštieľa. Hlavne v období baroka si časť bohatej šľachty dávala srdce po smrti pochovať mimo tela. Tak to bolo aj v prípade niektorých členov habsburského rodu. Napríklad srdce Františka Štefana Lotrinského uložili samostatne v kláštore.
Barokovo-renesančný kaštieľ vo Sv. Antone začali stavať v roku 1744 na mieste bývalého hradu. Majiteľmi kaštieľa boli rody Koháryovcov a Coburgovcov, posledný ho používal Ferdinand Coburg - bývalý bulharský cár. Či srdce patrilo niekomu z členov tohto rodu, ukáže výskum. (eta)