SLOVENSKÁ ĽUPČA - Ľupčiansky hrad v Slovenskej Ľupči kúpila od štátu horehronská spoločnosť Podbrezovské železiarne za 21 miliónov. Hrad je už zapísaný v katastri nehnuteľností a železiari už celú sumu uhradili. Túto informáciu SME potvrdil personálny riaditeľ železiarní Marián Zima.
Jediná prosperujúca fabrika v horehronskej hladovej doline tak po najväčšom golfovom ihrisku na Slovensku vlastní už aj stredoveký hrad. Podľa Zimu bola primárnym dôvodom kúpy hradu záchrana chátrajúcej kultúrnej pamiatky, pripustil však, že hrad zapadá aj do dlhodobej vízie železiarov o turizme na Horehroní.
O Ľupčiansky hrad mala pred niekoľkými rokmi záujem aj obec, ale štát nechcel predať hrad Slovenskej Ľupči za symbolickú korunu. Ďalšie projekty sa snažili predložiť rôzne neznáme eseročky, napríklad Ľubietka, ale záujem o využívanie hradu mali aj herci Adamovič a Palúch.
Hrad, o ktorý sa štát dlhodobo nestaral, chátral až do dnešnej podoby, keď najnižšie odhady potrebných financií na rekonštrukciu objektu hovoria o 60 miliónoch korún. Iba nutná oprava strechy tvorí jednu tretinu. Náklady na úpravu a rekonštrukciu pamiatky však pravdepodobne presiahnu 100 miliónov korún. Ďalšie peniaze budú musieť investovať do kúpy pozemkov okolo hradu, pretože tie ešte nie sú usporiadané.
Vedenie železiarní zatiaľ otvorene nehovorí o účele, na ktorý hrad kúpili. Podľa dostupných informácií však chcú v starom hrade urobiť múzeum a sprístupniť ho pre verejnosť a druhú časť zrekonštruovať na niekoľko luxusných apartmánov s kompletným servisom pre hostí.
Ľudia v obci reagujú na predaj hradu rôzne, ale väčšina z nich o kúpe pamiatky nevedela. Starosta Slovenskej Ľupče Peter Lakomčík predaj hradu víta, pretože prostredníctvom daní prinesie peniaze do obecnej pokladnice. Kastelán Peter Mosný tvrdí, že ak sa hrad obnoví, bude dobre. Posledná skutočná majiteľka hradu arcivojvodkyňa Gizela ho v 19. storočí darovala monarchii a po vzniku republiky prešlo vlastníctvo na štát. Koncom 50. rokov bývali v hrade rehoľné sestry, po revolúcii slúžil ako bohoslovecký seminár.
DANIEL VRAŽDA