Desiatky sviečok a kahancov návštevníci a pracovníci Bojnického zámku zapálili v tamojšej hrobke vybudovanej pod zámockou kaplnkou. V najhonosnejšom sarkofágu z červeného mramoru uprostred hrobky je pochovaný posledný šľachtický majiteľ zámku gróf Ján Pálfi, ktorý zomrel v roku 1908. Je autorom najrozsiahlejšej prestavby bývalého hradu na zámok v neogotickom slohu.
S miestom posledného grófovho odpočinku sa spája mnoho záhad a zaujímavých súvislostí. Telesné pozostatky grófa uložili dočasne do cínovej rakvy pri svetle pochodní. Dvere do krypty zamurovali do času, kým z rakúskeho Innsbrucku nedovezú sarkofág, ktorý si gróf pred smrťou objednal vo firme Colli. Ten bol hotový o štyri roky. Do Bojníc ho priviezli koncom roka 1912 po železnici a potom na voze ťahanom koňmi. Vraj museli spevniť most nad riekou Nitrou, aby uniesol jeho niekoľkotonovú hmotnosť.
V rozpore s grófovou poslednou vôľou ho však umiestnili do stredu hrobky. V deväťdesiatych rokoch začala z grófovho sarkofágu vytekať neznáma mazľavá tekutina. Nazvali ju Slzy grófa Pálfiho. Plakal vraj aj preto, lebo proti jeho vôli mnohé z umeleckých predmetov, ktoré za života zhromaždil, nezostali v zámku. Okrem iného išlo aj o desať obrazov stredovekého florentského maliara Narda di Cione známych ako Bojnický oltár. Zo zámku ich totiž v roku 1933 ukradli. V roku 1995 obrazy po dlhých rokovaniach Praha vrátila. Slzy zo sarkofágu prestali vytekať.
Odborníci majú prozaickejšiu príčinu vytekania mazľavej kvapaliny. Po smrti totiž grófovi strekli do žíl päť litrov konzervačnej tekutiny. Cínová rakva pravdepodobne časom skorodovala a zvyšky tejto tekutiny sa dostali cez pukliny v mramore von. (tasr)