Hlavná dopravná tepna v meste viedla paralelne s Dunajom, bola to dnešná Panská a Laurinská ulica; do nej ústila druhá cesta, ktorá smerovala od severu na juh – Michalská a Sedlárska ulica. Tieto hlavné cesty so štyrmi mestskými bránami na vonkajších koncoch: Rybárskou, neskôr ju volali aj Rybárska bránička – Laurinskou, Michalskou a Vydrickou tvoria vlastnú os starého Prešporka.
Rybárska brána pozostávala z vonkajšej a vnútornej brány. Obe mali veže s pôvabnými arkiermi na rohoch. Brána nemala mimoriadny význam, lebo viedla k močaristému a dunajskými ramenami rozkúskovanému Novému mestu (Neustadt), kde stáli chatrče rybárov a staré bitúnky mäsiarov, inak sa pred bránou rozkladali len ovocné záhrady. Rybárska brána bola štvorhranná veža vysunutá z hradieb, na oboch stranách chránená rondelmi a navyše opevnená arkiermi a cvingrom. Rondely mali plechové prilbice.
Ťažký padací most na reťaziach umožňoval vstup do mesta. Vonkajšia aj vnútorná brána boli štvorhranné a opatrené železnými padacími mrežami. Popod bránu viedla krytá arkádová chodba. Vo veži bol zvon, zvonili na ňom v búrlivom počasí, aby mešťania, ktorých nečas zachytil v záhradách za hradbami, potrafili k bráne.
Už v roku 1407 stáli v tejto bráne delá, z ktorých sa strieľalo kamennými guľami. Začiatkom 16. storočia, keď mesto ohrozovali Turci, bránu zamurovali, nechali len sedem stôp vysoký a tri stopy široký priechod pre chodcov. Odvtedy volali bránu už len bráničkou. Až v roku 1753 na rozkaz Márie Terézie bránu znova otvorili a prestavali, aby sa vysoká šľachta priamo dostala k novému kláštoru Notre Dame. Zároveň zasypali aj mestskú priekopu od Laurinskej až po Vydrickú bránu, čo stálo 12 000 guldenov.
Dňa 17. júla 1754 otvorila Mária Terézia po prestavbe novú bránu: pri príležitosti slávnostného vstupu notredamiek do ich nového kláštora prvý raz prešla novou Rybárskou bránou, ktorú odvtedy pomenovali po cisárovnej Tereziánskou bránou. Krátko pred výstavbou prvej budovy divadla na priestranstve pred Rybárskou bránou (1774 – 1776) starú bránu zbúrali.
Od Rybárskej brány sa hradby súvislo ťahali až po východný roh opevnenia, kde stála Pekárska bašta. Ako rohová a hlavná bašta južnej línie opevnenia mala aj chodbu a malú výpadovú bránu. V roku 1473 ju od základov prestavali a nazvali Pekárskou baštou, lebo v prípade vojny mal jej obranu na starosti pekársky cech. Po zbúraní hradieb zabudovali baštu do Scharitzerovho domu a v súčasnosti slúži ako byt.
(Nabudúce Laurinská a Michalská brána.)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom, vydavateľstvo Albert Marenčin PT