Trh v centre Battambangu ožíva už o šiestej ráno. Kambodžskí Číňania nečakajú, kým budú mať v uličke miesto, aby prešli. Tlačia sa naproti davu, čo najrýchlejšie k predajcom. Akoby o dve minúty už nemali mať žiadne mäso ani žlté rezance.
Rannú honbu za potravinami vysvetľuje dopoludňajšia prechádzka druhým najväčším mestom Kambodže.
Mnohé domy ešte z čias francúzskej kolonizácie majú dvere otvorené dokorán. Na podložke na zemi alebo na stoloch sú rozložené misky plné jedla aj s nachystanými čínskymi paličkami. Vždy presný počet porcií.
„Všetko je pripravené pre zomrelých predkov. Pre babičku, pre rodičov,“ vysvetľuje miestny Číňan. Nakŕmiť všetkých mŕtvych z rodiny je základ osláv čínskeho nového roka, ktorý sa začína v piatok.
Angličtina obchodníkovi veľmi nejde ako väčšine Kambodžanov, ale predsa sa pokúsi o želanie: „Prajem ti do roku koňa veľa šťastia a nech sa ti vo všetkom darí,“ usmieva sa.
Pália papierové autá
Pozorujem činnosť jeho ženy a syna. Deň pred novým rokom horia v uliciach v sudoch alebo hlinených nádobách falošné doláre aj papierové makety áut. „Posielame predkom napríklad zlato,“ ukazuje na papierové topánky, ktoré majú zlatú farbu.
„Niekedy ľudia zapália aj svoje šperky alebo mobily, aby sa im v ďalšom roku darilo v práci,“ vraví Sathia, ktorej otec je Číňan a mama Khmérka. Na uhasenie ohňa používajú miestni čaj. A na oslavu tohto rituálu petardy visiace z balkónov.
Chlapík sa postaví na stoličku, zapaľovačom podpáli koniec lanka a utečie. Tresk sa ozýva z ulíc podobne ako u nás na Silvestra. Ibaže aj uprostred dňa. A okrem vône hlučných koncoročných zábaviek cítiť vo vzduchu poletujúce tlejúce kúsky papiera.
Lákajú čínski investori
Sathiin syn Vitchet vychádza mokrý z jazierka pred domom. Je plné lotosových kvetov, ktoré bol chlapec natrhať. Jeho 11-ročná sestra ich zväzuje a uteká s nimi na ulicu.
„Dnes ich všetci kupujú, aby ich mohli zaniesť do chrámu,“ vysvetľuje Sathia. Sama sa tam chystá, len čo dovarí štvoraké jedlo na spoločnú večeru so sestrou.
V Battambangu majú Číňania a ich rodinní príslušníci vlastný budhistický chrám, keďže kambodžská podoba budhizmu sa od tej čínskej líši. Do miestnej školy, ktorú zastrešuje Kambodžsko-čínska asociácia, chodí viac ako tisíc detí. Malý Vitchet si pred večerou tiež spieva pesničku v čínštine.
„Ľudia chcú u detí zachovať aspoň časť čínskej kultúry. Jedným z dôvodov je aj to, že v Kambodži je veľa čínskych investorov,“ povedal pre denník Cambodian Daily Choi Bun Roeng z Kambodžsko-čínskej asociácie.
Kambodžania či Číňania?
Vzťahy medzi Čínou a Kambodžou boli už pred stovkami rokov založené predovšetkým na obchode. Menilo sa to s vládnucimi stranami, najťažšiu situáciu mali kambodžskí Číňania v čase Červených Khmérov.
Pol Pot ich nariadil izolovať do samostatných táborov, pretože chcel v Kambodži vytvoriť čistú khmérsku agrárnu spoločnosť. Po roku 1979 sa menšina opäť dožadovala uznania svojej identity.
Dnes žije v krajine približne päť percent obyvateľov, ktorí sa hlásia k čínskej národnosti. Aj v dôsledku vlády Červených Khmérov, ktorá im zakázala používať ich jazyk, však hovoria po khmérsky a majú často khmérske mená. Mnohí sa už narodili v Kambodži a do Číny pravdepodobne nikdy nezavítajú. Prečo však nevyužiť príležitosť na oslavu?
Mestom sa v predvečer nového roka preženie sprievod. Nasledujú ešte dva dni oddychu. Rodiny sa navzájom navštevujú a hodujú. Tento rok už druhý raz. A v apríli znova. „Oslavujeme nový rok trikrát – čínsky, v apríli khmérsky a ten váš – európsky,“ usmieva sa Sathia cestou do budhistického chrámu.
V Číne cestuje domov najviac ľudí na svete
Počas osláv nového roka spravia Číňania až 3,6 miliardy ciest.
PEKING, BRATISLAVA. Je to najväčšia ľudská migrácia na svete. Počas 15-dňových osláv čínskeho nového roka sa milióny Číňanov presúvajú z miest na vidiek, kde trávia sviatky s rodinou. Dostať sa z veľkomiest v tomto období pritom môže byť problém.
Ťia Wupin čakal na pekinskej stanici niekoľko hodín, aby si kúpil lístok na vlak domov k rodine. I tak už boli všetky miestenky vypredané.
„Vo vozňoch nebolo ani miesto na státie. Tak som stál na záchode,“ hovorí Ťia pre BBC. Cestoval tak 17 hodín.
Minulý rok cestovalo domov na sviatky podľa CNN asi 225 miliónov ľudí. Najviac ľudí opúšťa Peking a Šanghaj, z Pekingu najviac ľudia cestuje do 14-miliónového mesta Čcheng-tu.
Populárnymi destináciami sú aj najľudnatejšie čínske mesto Čchung-čing či oblasť Kuang-si. Hromadné cestovanie sa pritom začína už 16. januára a trvá štyridsať dní. Samotné oslavy sa tento rok končia sviatkom lampiónov 14. februára.
Celkovo by mali Číňania podľa čínskeho ministerstva dopravy spraviť až 3,62 miliardy ciest, väčšina pocestuje autobusmi alebo autami.
V súvislosti s masívnym cestovaním upozorňuje Svetová zdravotnícka organizácia aj na nebezpečenstvo nákazy vtáčou chrípkou H7N9. Tá sa objavila u šiestich pacientov, jeden z nich chorobe podľahol. Ľudia by sa ňou mohli nakaziť napríklad pri konzumácii kuraťa, ktoré je tradičným sviatočným jedlom.
Lukáš Onderčanin