odstránené tváre. Ale postavy vytesané z ružového pieskovca naďalej nazerali na Bamiján až do minuloročného marca, keď s nimi vodca hnutia Taliban mulláh Umar pomocou dynamitu skoncoval definitívne.
Tento čin vtedy šokoval doslova celý svet a varoval pred tým, kam až môže zájsť náboženská neznášanlivosť.
Po zvrhnutí Talibanu však odborníci z celého sveta začali pod dohľadom UNESCO spolupracovať s novou afganskou vládou a špekulovať o tom, čo by sa dalo zo zvyškov 55 a 38 metrov vysokých sôch zachrániť. V súčasnosti z obrovských sôch zostali len obrysy Budhov a časti ich ramien pripevnené k stene.
K najkontroverznejším návrhom patrí myšlienka afgansko-amerického umelca Haidera Zada, ktorý chce postaviť celkom nové sochy zo železobetónu. Jeho predstava nielen vydesila historikov UNESCO, ale vyprovokovala aj hnev konzervatívnych afganských moslimov.
Prioritou však je záchrana zvyškov sôch. Konzultant UNESCO Michael Petzet povedal, že spoločne s ďalšími odborníkmi dospel k presvedčeniu, že sa zo vzácneho umeleckého diela zachovali dostatočne veľké fragmenty na ich úspešnú rekonštrukciu. „Boli sme prekvapení, pretože od kolegov sme vedeli, že po nich zostal len prach. A teraz tu máte množstvo veľkých úlomkov,“ hovorí a ukazuje na veľký kameň, ktorý býval súčasťou ramena menšieho Budhu. „Je to ako pri každej inej archeologickej pamiatke - keď spadnú napríklad stĺpy, zostane z nich mnoho častí a vy ich môžete začať budovať znovu,“ dodáva.
„Pochopiteľne, nás zaujíma len špičková vedecká práca, žiadni noví Budhovia z betónu či zlata. Tieto príšerné nápady by len zničili to, čo ešte prežilo,“ rozptyľuje obavy Petzet.
Podľa guvernéra Bamijánu miestne úrady obnovu sôch podporujú. Jednak predstavujú významnú súčasť afganského kultúrneho dedičstva, na druhej strane môžu priniesť tejto zúfalo chudobnej oblasti žiadané príjmy z turistického ruchu.
„Podľa zákona o ochrane pamiatok máme povinnosť uchovať to, čo po zničení zostalo,“ tvrdí aj predstaviteľ ministerstva informácií a kultúry Batal Ahad Abás. „To by, myslím, nevzbudilo takú nevôľu, ako budovanie nových idolov.“
Aj zachovanie zvyškov sôch je však naliehavá a zložitá úloha. Budhovia boli totiž postavení z mäkkého drobivého kameňa. Hlboké trhliny vo výklenkoch ešte rozšírili explózie a vibrácie vrtuľníkov americkej armády a fragmentom sôch hrozí po príchode zimy zrútenie. „Zimy tu bývajú veľmi kruté a pri takýchto stavbách môže ľad zväčšiť praskliny a spôsobiť ich zrútenie,“ vysvetľuje taliansky expert UNESCO Claudio Margottini. Odborníci preto rozmýšľajú o vztýčení dočasných núdzových podpier vo výklenkoch, kde sochy stáli.
Vedci sa zaoberajú aj možnosťami záchrany zvyškov budhistických nástenných malieb z 5. - 7. storočia, ktoré zdobili mnohé zo stoviek mníšskych jaskynných kobiek vytesaných do skaly v okolí sôch. Niektoré zničil Taliban, iné poškodili ohne, ktoré zapaľovali miestni obyvatelia, keď v jaskyniach prezimovávali.
(čtk)