34-tisícové mesto s množstvom kaviarní a malých reštaurácií, obkolesené vrchmi, je aj východiskom do presláveného lyžiarskeho strediska v Arose a vzdušnou čiarou je z neho blízko aj do Sv. Moritza. Tu však treba prekonať horský priesmyk Julierpass, kam sa autobus takmer krokom šplhá dobré dve hodiny.
Prvým stretnutím s Churom je riečka Plessur, ktorá bola v minulosti prirodzenou ochranou mesta. Jej koryto je hlboké niekoľko metrov a pohľad na rieku z výšky je neobyčajný. O vybudovanie nezvyčajne hlbokého koryta sa postarali samotní obyvatelia Churu. Donútila ich k tomu nevyhnutnosť - každoročne na jar, keď sa v horách topil sneh, boli v mestečku rozsiahle záplavy.
Potulky historickou časťou mesta sú pre turistov, unavených lyžovačkou a chodením po horách, príjemným spestrením. V centre mesta je totiž viacero románskych a gotických pamiatok, ktoré nemožno obísť. Väčšina kostolov v meste bola pôvodne katolícka, silná reformácia v tejto časti Švajčiarska však spôsobila, že dnes sa asi polovica obyvateľov hlási k protestanskej cirkvi.
Biskupská katedrála
Najvzácnejšia pamiatka, biskupská katedrála s palácom, však zostala katolíckym kostolom. Švajčiari sú na tento kostol rovnako hrdí, ako Taliani na svoju šikmú vežu v Pise. Hlavná loď kostola je totiž výrazne nesúmerná a jej os je vychýlená o niekoľko metrov. Architekti majú pre túto stavebnú anomáliu veľmi jednoduché vysvetlenie. Kostol stavali v zložitom kopcovitom teréne a museli sa preto vyhnúť mnohým nerovnostiam. Zložitosť terénu sa zrejme podpísala aj na tom, že kostol stavali veľmi dlho - s výstavbou začali v roku 1151 a skončili o viac ako sto rokov neskôr. Jednou z najkrajších častí katedrály je klenutý vchod, ktorý symbolizuje dúhu. Oblúky rôznych farieb sa spájajú do dúhy, ktorá má návštevníka voviesť do biblických čias - Noe mal vypustiť zo svojho korábu zvieratá až vtedy, keď uvidí dúhu. V interiéri s posunutou loďou má človek pocit, akoby sa kostol zvnútra ohol. Centrom prednej časti je oltár od neznámeho autora, ktorý sem namiesto podpisu umiestnil svoj autoportrét. Pod sochou Márie s Ježišom je umiestnený polmesiac s tvárou autora. Každý fragment v kostole je dôsledne elektronicky zabezpečený. Švajčiari tak urobili po tom, čo im dvaja Taliani ukradli z kostola drevený oltár s výjavom smrti sv. Kataríny. Páchateľov vypátrali a oltár sa vrátil na svoje miesto. Obyvatelia Churu však tvrdia, že zlodejov trest neminul. Jeden vraj zomrel pri autonehode a druhý dostal AIDS.
Rovnako ako biskupská katedrála je navštevovaný aj kostol sv. Martina s obrovitým ciferníkom na vežových hodinách. Ich priemer je osem metrov a sú tak druhými najväčšími hodinami na svete.
Lyžovačka v Arose
Chur vo veľkej miere využívajú na oddych a nákupy aj turisti ubytovaní v neďalekom lyžiarskom stredisku v Arose. K dobre vybavenému stredisku s desiatkami kilometrov zjazdárskych a bežeckých tratí vedie náročná, 29 kilometrov dlhá cesta. Výškový rozdiel medzi Churom a Arosou je 1200 metrov a na ceste musíte prekonať neuveriteľných 365 ostrých zákrut. Pod väčšinou z nich zívajú strmé zrázy a takmer na každej zákrute horia plamene kahancov. Azda aj kvôli tejto náročnosti dáva väčšina turistov prednosť aroskému expresu - vláčiku ostrej modrej farby, ktorý vás priamo z námestia v Chure odvezie do Arosy.
S nápadom vystavať železnicu do Arosy prišli zhruba pred sto rokmi anglickí turisti. Trať expresu je projektovaná veľmi kvalitne - zatiaľ čo cesta meria 29 kilometrov, železnica vedie priamo do kopca a meria niečo vyše desať kilometrov. Vystavali ju v bezpečnom bezlavínovom pásme a trať prechádza desiatkami nádherných viaduktov. Najkrajšia cesta do Arosy sa zároveň považuje za najbezpečnejšiu.