Milióny Turkov každý deň bojujú so zápchami. Pomôcť im má metro, ktoré prvý raz pod zemou spojí dva kontinenty.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
ISTANBUL. Najväčšie oslavy 90. výročia založenia Tureckej republiky sa konali pod hladinou mora. Prvýkrát po dne Bosporského prielivu v utorok prešlo metro, ktoré bude prepravovať milióny uponáhľaných Istanbulčanov.
Prechod medzi Európou a Áziou sa tak skrátil na štyri minúty.
Život pri Bospore s krásnou istanbulskou panorámou znie idylicky, ale úžinu, ktorá oddeľuje dva svetadiely, v tureckej metropole zviditeľňujú predovšetkým každodenné dopravné zápchy.
Dva mosty a niekoľko parníkov ani zďaleka nestačí na pokrytie potrieb štrnásť miliónov cestujúcich.
Sultánov sen
Miestni dúfajú, že vďaka 76 km dlhej spleti železničných dráh projektu Marmaray, ktorého časť v utorok spojazdnili, sa to zlepší.
„Každý uzná, že postaviť metro pod Bosporom bolo už naozaj nevyhnutné,“ povedal SME jeden z prvých pasažierov nového metra Fikret Akbulut.
Ide o splnenie veľkého sna. O dopravnom tuneli, ktorý by spojil Európu s Áziou, básnil už pred viac ako 150 rokmi sultán Abdülmecid. Technicky a finančne náročná stavba turecko-japonského konzorcia si preto vyslúžila prívlastok „projekt storočia“.
Budovať infraštruktúru v bývalom hlavnom meste troch impérií však vôbec nie je jednoduché. Pri prvom hlbšom zakopnutí narazili konštruktéri na tisíce historických artefaktov.
Stavebných inžinierov vystriedali archeológovia s metličkami a projekt sa preto pretiahol o štyri dlhé roky. Pobrežie Bosporu sa vďaka tomu neočakávane stalo rajom pre nadšených historikov.
Ešte starší Istanbul
Zachované vykopávky prezradili, že história Istanbulu je o štyritisíc rokov dlhšia, než sa doteraz predpokladalo. Niektoré z nálezov si budú môcť cestujúci obzrieť v stanici metra v Yenikapi.
Tayfun Ince pre SME povedal, že posledné mesiace pracoval s kolegami na stavenisku takmer 24 hodín denne.
A utorkovými oslavami sa ich povinnosti nekončia. Na integráciu do systému Marmaray čaká ešte vyše 60 kilometrov koľajníc. Tie by mali byť sprístupnené o dva roky.
Kritici poukazujú na to, že spustenie projektu bolo uponáhľané. Vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) však trvala na tom, že slávnostnú stužku prestrihnú na 90. výročie republiky.
Komora architektov a inžinierov je znepokojená najmä tým, že zatiaľ chýba elektronický bezpečnostný systém. Ten v celkových plánoch projektu figuruje, no nie je ešte hotový.
Zviezli sa aj turecký a japonský premiér. FOTO - TASR/AP
Kópia Orient expresu
Metro, ktorého prvá zastávka na európskej strane je totožná s perónom, odkiaľ kedysi vypravovali bájny Orient expres, je nielen najhlbšie položeným metrom na svete, ale stojí aj na jednom z najnebezpečnejších tektonických zlomov.
Agentúra Cihan citovala ministra dopravy Binaliho Yildirima, ktorý sa snažil vyvrátiť obavy tvrdením, že metro Marmaray bude v čase zemetrasenia bezpečnejšie ako veľká časť obytných domov v Istanbule.
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo do projektu pozvali Japoncov, ktorí majú so zemetraseniami časté skúsenosti.
Tureckí politici, ktorí sa radi vidia ako predstavitelia globálnej veľmoci, hovoria o projekte ako o začiatku obnovenia Hodvábnej cesty, ktorá by raz mohla prepojiť Londýn s Pekingom.
Niektorí Istanbulčania sú napriek tomu zdržanliví a metro pod Bosporom vnímajú skôr ako atrakciu.
„Marmaray sa chystám použiť iba raz. Aby som vedel, aký je to pocit cestovať pod hladinou mora,“ prezradil Istanbulčan Faruk Çelik
Autor: Lenka Peťková