Rio de Janeiro, šesťmiliónové mesto, ktoré bolo až do roku 1960 hlavným mestom Brazílie. Leží v nádhernej Guanabarskej zátoke. Je obklopené horami a na brehoch Atlantického oceánu ohraničené bielym piesočnatým pobrežím. Poloha mesta a jeho krása je taká vyhlásená, že nielen obyvatelia mesta, ktorí si hovoria cariocas, ale aj všetci Brazílčania s obľubou tvrdia, že Boh stvoril svet za šesť dní, aby si jeden celý deň vyčlenil na stvorenie Ria de Janeiro.
K nezabudnuteľnej atmosfére Ria prispieva jeho najväčšia dominanta, ktorá je zároveň symbolom mesta. Je ňou je 30-metrová socha Krista na hore Corcovado. Corcovado (po portugalsky hrb) je 704 metrov vysoký žulový pahorok a je najvyššou horou mesta. Tou druhou je Cukrová homoľa, ktorá je však o takmer polovicu nižšia. Na vrchole Corcovada stojí sedem metrov vysoký podstavec a na ňom majestátna tridsaťmetrová a tisíc ton vážiaca socha Ježiša Krista.
Dominanta Ria
V roku 1922, pri príležitosti 100. výročia brazílskej nezávislosti, vypísal miestny týždenník súťaž o najlepší nápad na dominantu mesta. Úspech zožal návrh Hectora da Silva Costu a jeho Socha Spasiteľa (Cristo Redentor). Mala to byť obrovská socha s rozpaženými rukami, ktoré akoby objímali celé mesto ležiace pod ňou. Nápad sa stretol s neuveriteľným ohlasom. Cirkev organizovala po celej krajine súkromné zbierky a keďže Brazílčania boli vždy silno veriaci, trvalo len desať rokov a socha stála na svojom mieste.
Je pomerne málo známe, že sochu skonštruovali v Paríži. Zodpovednosť za túto náročnú úlohu zverili totiž do rúk francúzskeho sochára Paula Landowského. Len samotná hlava ohromnej sochy váži takmer 36 ton a každá ruka viac ako deväť ton. Vzdialenosť medzi „končekmi“ prstov natiahnutých rúk je presne 23 metrov.
Po skompletizovaní sochu odviezli do Ria de Janeiro a umiestnili na vrchole pahorku. Vysvätenie sa konalo 12. októbra 1931 a už vtedy nainštalovali aj elektrické osvetlenie. V roku 1965 sa ceremoniál vysvätenia opakoval. Tridsaťmetrová socha sa za 16 rokov dočkala aj návštevy pápeža Jána Pavla II., keď pri príležitosti 50. výročia jej umiestnenia požehnal mestu.
Aj takáto na prvý pohľad nepoškoditeľná socha vyžaduje pravidelnú údržbu a preto ju v roku 2000 podrobili miernej oprave. Pritom nám vtedy robotníci na lešení vážne tvrdili, že ruky sochy sa začali mierne pripažovať.
Keď prekonáte 220 schodov na vrchol, z vyhliadkovej terasy máte pod sebou fantastickú panorámu mesta. Po pravici sochy vidieť štyri kilometre dlhé a asi najznámejšie pláže na svete Copacabana a Ipanema. Ľavá ruka smeruje na štadión Maracana s najväčšou kapacitou návštevníkov na svete (okolo 180 000 sediacich divákov) a medzinárodné letisko Galeao. Ak na Corcovadu prídete v nedeľu, môžete vstúpiť aj do malej svätyne, ktorá sa nachádza priamo v podstavci. Len pár schodov od podstavca je terasa s občerstvením. Okrem ponuky viac či menej kvalitných suvenírov sa môžete schladiť brazílskym pivom Skol či vychutnať si národný nápoj caipirinha, ktorý sa pripravuje z cachacy – pálenky z cukrovej trstiny, drveného ľad u a limetky.
Ako na vrchol
Na vrchol hory sa môžete dostať troma spôsobmi. Autom, pešo alebo vláčikom. Vzhľadom na to, že Rio nepatrí k najbezpečnejším mestám na svete, peší výlet osamoteným turistom v nijakom prípade neodporúčame. Cesta nahor totiž vedie cez chudobné favely (výraz pre brazílske slumy). Cesta autom je síce oveľa bezpečnejšia, ale uvidíte iba zlomok nádherného Národného parku Tijuca, ktorého súčasťou je aj Corcovado. Najlepším riešením je polhodinová cesta vláčikom, ktorý prechádza priamo cez tropickú flóru parku Tijuca.
Železnicu postavili už v roku 1885 a končí sa 40 metrov pod vrcholom hory. Cena lístka je 10 reálov (200 korún)a vlak odchádza každých 20 minút. Ak to bude čo len trochu možné, vyberte si miesto na pravej strane. Po opustení tropického lesa sa totiž naskytne krásny pohľad na panorámu mesta z výšky. Vláčik premáva každý deň od ôsmej do dvadsiatej hodiny. Svoje čaro má mesto z výšky doobeda, ale pôsobivý pohľad poskytne najmä nočné vysvietené Rio. Až mystický zážitok sme mali, keď sme stáli priamo pod sochou, ktorá bola zahalená v hustých mrakoch. Vietor ich však čochvíľa rozohnal a z tridsaťmetrovej výšky sa k nám akoby skláňala obrovská tvár Krista.
PETER KOUTNÝ
Pripravené v spolupráci
s CK Victory Travel.
Viac informácií na www.victorytravel.sk