Na banskoštiavnickom Trotuári pribudla v týchto dňoch socha pravdepodobne nikdy neexistujúcej postavy miestneho vtipkára Nácka. Autorom 160 centimetrov vysokého diela z liateho bronzu je akademický sochár Anton Gábrik.
Návrh A. Gábrika zvíťazil v architektonickej súťaži, vyhlásenej banskoštiavnickým magistrátom. Porota vybrala jeho štúdiu spomedzi troch došlých návrhov.
Samotnú myšlienku realizácie takejto sochy predstavil pred niekoľkými rokmi Banskoštiavnicko - hodrušský banícky spolok. Mesto tento nápad prijalo najmä kvôli skutočnosti, že postava Nácka je zviazaná s tým najcennejším, čo región má, a to je duchovné dedičstvo, spojené s baníctvom.
"Sme si vedomí, že názory na realizáciu a umiestnenie diela budú rôzne, čo je v demokratickej spoločnosti normálne. Veríme však, že toto dielo oživí verejný priestor tak, ako iné podobné sochy napríklad v Bratislave," povedal TASR vedúci oddelenia kultúry, športu a mediálnej komunikácie na Mestskom úrade v B. Štiavnici Rastislav Marko.
Náklady na realizáciu sochy dosiahli 15 400 eur, vrátane DPH a odmien pre tvorcov návrhov sochy. Financovaná je z verejnej zbierky, kde sa doteraz vyzbieralo viac ako 7000 eur. Zvyšok bude uhradený z mestského rozpočtu.
Postavu Štiavnického Nácka si zrejme vymysleli sami obyvatelia mesta pre radosť a uvoľnenie. Prvým veľaváženým interpretom náckovských vtipov bol v 50. rokoch 20. storočia stredoškolský profesor Jozef Vášáry, otec známych herečiek, Magdy a Emílie.