Pred niekoľkými desiatkami rokov žilo v časti Kykula, ktorá patrí k dedine Chocholná-Velčice, asi sedemdesiat obyvateľov, dnes sa domy rozpadávajú a vytráca sa z nich život.
Niekoľko hektárov poľa stojí ľadom. Lúky vyzerajú, ako keby niekoľko rokov nevideli kosu. Domy sa rozpadávajú a vytráca sa z nich život. Všade dookola sú čarovné kopce maľované farbami jesene. Takto to vyzerá na kopaniciach v časti Kykula, ktorá patrí k dedine Chocholná-Velčice v okrese Trenčín, asi dvesto metrov od štátnej hranice.
Pred niekoľkými desiatkami rokov tam žilo asi sedemdesiat obyvateľov. „Mojich rodičov tam pritiahla úrodná pôda. Dom im dva razy vyhorel. Kým na samotu dorazili hasiči, bolo neskoro. Zem nás vtedy dokázala uživiť a mala inú hodnotu ako dnes. Môj otec povedal, že tam chce zomrieť a od pôdy nikdy neodíde. Tak sa aj stalo. Choroby sme odháňali liečivými bylinami. Moja matka bola prvý raz u lekára až v 63 rokoch. Ľudia v horách boli odolnejší, asi ich práca zoceľovala,“ povedal Jozef Gorčík, ktorý sa na kopaniciach narodil. Záleží mu na osude tohto kraja, no žiť v rodičovskom nezostal.
„Postupne zrušili školu a obchod. Mladí vtedy utekali preč. Bývať s malými deťmi sa tam už nedalo. Náklady na dopravu začali stúpať,“ hovorí. Dom využíva iba rekreačne. Okolité lúky však dáva kosiť. V tráve občas zakopne o základy domov, ktoré už neexistujú. Na Kykule žije iba niekoľko starých ľudí, o ktorých sa starajú motorizované deti.
„Bývam tu už 42 rokov,“ hovorí Helena Krajčovičová z inej časti kopaníc, z Pálčia. S úsmevom prikyvuje, že je horalka. Prelieva čerstvo nadojené mlieko, z ktorého ide robiť tvaroh. Pohundre, že líška občas urobí škodu, keď uchytí sliepku. Spomína na úskalia života v hore. „Do pôrodnice ma manžel niesol na koni. Iné rodili aj na poštárskom voze,“ hovorí.
Jej dcéra nás presviedča o tom, že v horách sa žije rovnako ako v dedine. Akurát pri nádielke snehu treba čakať na odhŕňanie.
„Domácnosti v Chocholnej majú vodovod, plyn a budú mať aj kanalizáciu,“ odpovedá starosta obce Ľubomír Škriečka na otázku, prečo sú kopanice ľudoprázdne.
Miestni hovoria o zastavenej výstavbe. „Nie je to celkom pravda. Podľa územného plánu dáme šance súkromne hospodáriacim roľníkom. U nich je predpoklad, že sa budú o svoj majetok a pôdu starať. Viac sa však stretávame so záujmami o budovanie rekreačných zariadení. Chatári ale lúky kosiť nebudú,“ konštatuje starosta, ktorý má záujem, aby sa na kopaniciach usadili ľudia natrvalo. Potvrdenie o trvalom pobyte ich oslobodzuje od platenia dane z nehnuteľností. Obec podporuje aj rekonštrukciu starých objektov.
Chatári sa pýtajú, prečo je príroda pred hranicami zanedbaná a o kúsok ďalej na moravskej strane pripomína obrázok zo Švajčiarska. „Robíme to, čo umožňuje pokladnica,“ zdôrazňuje Ľ. Škriečka. Dodáva, že iba údržba zimných ciest na Kykule stojí obec 40- až 50-tisíc korún ročne. JANA BEŇOVÁ
FOTO - AUTORKA