Číňania si sľubujú zvýšenie počtu turistov, Tibeťania letisko Tao-čching Ja-ting za prínos nepovažujú.
PEKING. Čína v pondelok otvorila najvyššie položené civilné letisko na svete, ktoré sa nachádza vo výške 4411 metrov nad morom.
Letisko Tao-čching Ja-ting v Tibete tak predstihne doteraz najvyššie položené letisko Pang-ta (4334 m n. m.), ktoré sa nachádza v rovnakom regióne.
Jeho výstavba stála 1,5 miliardy juanov (193 200-tisíc eur).
Vyše štvorkilometrová dráha
Nové letisko leží na západe provincie Sečuán a cesta z jej hlavného mesta Chengdu sa radikálne skráti - z dvoch dní autobusom na jednu hodinu aj päť minút lietadlom.
Prvým lietadlom, ktoré v Tao-čchingu pristálo, bol v pondelok airbus spoločnosti China Air. Jednosmerná letenka vyjde na 195 eur, ročne by malo leteckú linku využiť 280-tisíc pasažierov.
Motory lietadiel v podobných výškach spaľujú palivo oveľa pomalšie, a potrebujú preto dlhšiu dráhu na vzlietavanie.
Tá na letisku Tao-čching meria 4,2 kilometra a je len o 240 metrov kratšia ako vôbec najdlhšia dráha na svete nachádzajúca sa na Medzinárodnom letisku J. F. Kennedyho v americkom New Yorku.
Čína očakáva viac turistov
Letisko leží neďaleko rovnomennej prírodnej rezervácie a Čína si od neho sľubuje najmä podporu turizmu a obchodu v oblasti.
Čínske médiá a tlačová agentúra Sinchua prezentujú oblasť ako "poslednú Šangri-la" alebo "poslednú čistú krajinu na modrej planéte".
International Business Times píše aj o ďalšom projekte v Tibete - tematickom parku v hodnote 3,5 miliardy eur, v poradí už siedmom letisku na náhornej plošine a výstavbe mesta v štýle švajčiarskych alpských centier.
Tibeťania ho za prínos nepovažujú
Tibeťania však nepovažujú letisko ani ďalší rozvoj turizmu za prínos pre región.
"Táto oblasť nie je dovolenková destinácia," povedal pre telegraph.co.uk Alistair Currie, hovorca organizácie Free Tibet.
“To, čo Čína robí v Tibete, robí pre Čínu a nie pre Tibet. Viac než 95 percent návštevníkov Tibetu sú Číňania a obchodné záujmy podporujú čínskych imigrantov a čínske spoločnosti v Tibete. Ekonomické benefity z takéhoto druhu podnikania idú takmer vždy mimo Tibet."
"Pre Čínu je Tibet a jeho kultúra prostriedkom na vykorisťovanie: skutočná tibetská kultúra je silno potláčaná,"dodal Currie.
Proti čínskej nadvláde sa za posledné dva roky upálilo najmenej 120 ľudí.