Londýn 11. októbra (TASR) - Londýnsky Dóm milénia prenasleduje britského premiéra Tonyho Blaira ako nočná mora. Z ambiciózneho projektu sa totiž stalo ukážkové fiasko úmerné svojim rozmerom.
Plán postaviť tento kolos vznikol ešte v dobách konzervatívnej vlády, prežil však nástup labouristov, ktorých monštruózny projekt očaril a na Silvestra 1999 sa Londýn dočkal jeho otvorenia - a zároveň i veľkého sklamania.
Výstava vo vnútri dómu mala nejasný charakter, zato cena vstupného bola vysoká, rovnako, ako náklady na jeho údržbu. Dóm síce navštívili milióny ľudí, tržby zo vstupného však zďaleka nestačili na pokrytie nákladov a niekoľkými finančnými injekciami musela prispieť Národná lotéria.
Niet divu, že nešťastný dóm prispel k predčasnému skončeniu mnohých sľubných kariér - politických i manažérskych. Zrážku s mega stavbou prežil len agent 007, ktorý sa v závere naháňačky v poslednej filmovej bondovke elegantne skĺzol po jej streche.
Neutešená história dómu však začala smerovať k happy endu. Vlani v decembri vláda oznámila, že sa jej podarilo nájsť súkromného investora - amerického miliardára Philipa Anschutza. Ním vedené konzorcium Meridian Delta má premeniť dóm na zábavné centrum so zvukotesnou koncertnou halou a športovou arénou.
Zdalo sa, že všetko je na najlepšej ceste a vláda sa konečne zbaví stratového bremena. Zasiahla však vyššia moc v podobe amerického štátneho zastupiteľstva, ktoré Anschutza obvinilo z ilegálnych praktík na newyorskej burze, čím pripravovanú privatizáciu oddialilo prinajmenšom do doby než bude prípad uzavretý. Dóm teda bude ďalej zaťažovať britskú pokladnicu.
Príchod nového milénia sa spájal s množstvom apokalyptických scenárov. Našťastie sa nenaplnili. V príbehu londýnskeho dómu je však možné takú "miniapokalypsu" z prelomu tisícročia vidieť.