FOTO – AUTOR
Bangkok – táto prapodivná, dnes už dvanásťmiliónová, metropola juhovýchodnej Ázie je zhlukom bohatej východnej filozofie i západnej moderny, umne sa prelínajúcim s neznámymi zákutiami architektúry. Mesto, kde je podľa teravádskej náuky (thajskej odnože budhizmu) staré považované za nové a naopak, kde sa takpovediac nadprirodzenosť snúbi so skutočnosťou, je nielen ideálnou kulisou pre agenta 007, ale aj finančno-ekonomickou zárukou regiónu po prípadnom zlyhaní Hongkongu. Exotický pôvab mesta dokresľujú jeho predmestia, ktoré tvoria tzv. klongi, čiže riečne kanály. Celé mesto je nimi doslova popretkávané. Slúžia ako prirodzená obchodná sieť ostrovného mesta a sú domovskou základňou legendárnych plávajúcich trhov. Tie zásobujú obrovské mesto zeleninou, ovocím, ľudovoumeleckými výrobkami či živými pokladmi vylovenými z thajskej džungle. Hlavnou dopravnou tepnou Benátok východu, ako niekedy Bangkok volajú, je mohutná rieka Čao Phraya, niekdajšia Menam. Svoje nové meno získala po zakladateľovi novej „bangkockej“ dynastie Čakkri – generálovi Čao Phraya Čakkrim. Od jeho nástupu na trón v roku 1782 sa korunovácie thajských kráľov konajú na honosných pramiciach na vlnách spomínanej rieky.
Rieka kráľov
Čao Phraya v preklade znamená rieka kráľov. Na jednom z jej kanálov sa nachádza snáď najpopulárnejší z plávajúcich trhov Bangkoku tzv. „miesto, kam sa najlepšie dostanete po vode“ (Damnoen Saduak).
Opar sa dvíha nad riečnym kanálom a úzky vodný tok hnedastej farby sa ako mohutný had kľukatí v spleti bujnej tropickej vegetácie. Liany a kroviská náhle vystriedajú po oboch stranách kanála drevené domce na koloch upevnených na dne rieky. V tomto mieste vládne čulý obchodný ruch už od skorých ranných hodín. Na vode sa hojdá množstvo člnov naplnených rôznorodým tovarom a trhovníkmi. V stúpajúcej horúčave pulzujúceho tropického dňa tu na vás útočia vône korenených jedál. Desiatky veslíc rovnomerne v jednom tempe bičujú hladinu kanála, výkriky a piskot obchodníkov sa miesi s jazykmi turistov z rôznych končín sveta. „Neochutnáte našu špecialitu?“ volá dievčina z člna. V ruke má hlinenú misku s pariacim sa pokrmom. Podáva nám ju a pridáva pár drevených paličiek. Do tváre jej nevidieť, zakrýva ju veľký žltkastý klobúk z ryžovej slamy. Prúd havraních vlasov jej cez ramená prekrýva modrú blúzku. Ochutnáme a pochvalne prikývneme. Jedlo je pikantné a vynikajúce.
Cobra show
Na opačnej strane mesta sa nachádza ďalšia atrakcia, „cobra show“. Na návštevníka tu čaká skutočné kráľovstvo hadov. Z niekoľkých betónových nádrží tu na vás syčí nespočetné množstvo kobier, krovinárov, štrkáčov či obrovských pytónov. Bangkok, ako druhé mesto na svete zriadilo ústav na výskum a štúdium hadieho jedu. Ústav nesie meno Louisa Pasteura. Prvenstvo patrí brazílskemu Sao Paulu. Pasteurov ústav sa zameriava špeciálne na výrobu sér z jedu kobry kráľovskej. Sérum sa vyrába tak, že ihla striekačky napustená týmto jedom sa aplikuje do žíl koní, plnokrvníkov. Zväčša ide o pretekárske kone určené na turf. Po niekoľkých týždňoch sa opätovne koňom striekačkou zo žíl jed odoberá v podobe extraktu žiadaného séra. Plnokrvníky sú údajne proti týmto transakciám imúnne a pracovníci ústavu s nimi majú dobré skúsenosti. Na spomenutej cobra show dvanásť-trinásťroční mládenci predvádzajú predstavenie s hadmi, pri ktorom tuhne krv v žilách. Jeden chybný pohyb a život sa môže skončiť v priebehu niekoľkých minút. Podľa slov riaditeľa tohto „hadieho“ podniku sa to po uhryznutí hadom stáva dosť často. Ale mladíkov z chudobných štvrtí riziko neodrádza, pretože sú často jedinými živiteľmi mnohopočetných rodín. Zarobia tu omnoho viac ako napríklad v cínových baniach, kde sa najčastejšie nechávajú naverbovať. A že nemajú imunitu? Nuž to je ich problém, lakonicky dodáva riaditeľ.
STANISLAV ZACHAR