Gőrgeiho tunel, ktorého história siaha do čias Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a dnes slúži hlavne ako turistická spojnica medzi banskobystrickou a kremnickou stranou, je opäť nepriechodný. Skaza prišla po 16 rokoch od obnovy.
BANSKÁ BYSTRICA, KREMNICA. Historický Gőrgeiho tunel, ktorý vybudovali v období fungovania Thurzovsko–Fuggerovskej spoločnosti na prepravu medi z Tajova a Banskej Bystrice do kremnickej mincovne, po šestnástich rokoch od obnovy a sprístupnenia opäť zasypala masa zeminy.
Tunel je nepriechodný, čo skomplikovalo život hlavne turistom. Práve cez tunel totiž vedie známa turistická a cykloturistická trasa medzi lyžiarskym strediskom Skalka a Tajovom. Samotný hrebeň, popod ktorý tunel vedie, je akousi prírodnou deliacou čiarou medzi banskobystrickou a kremnickou stranou.
Starosta Tajova Ladislav Surovčík hovorí, že pozemky v okolí tunela patria do katastrov Tajova a Kremnice , samotný tunel má však z turistického i historického hľadiska nadregionálny význam.
„Bolo by preto vhodné, keby sa na jeho opätovnej obnove podieľali viacerí partneri z oboch strán hrebeňa. Jednotlivé samosprávy, prípadne turistické kluby nemajú šancu nákladnú rekonštrukciu utiahnuť, “ dodal.
Hľadá sa riešenie
Hovorca mesta Kremnica Silver Jurtinus konštatoval, že zástupcovia mesta sa v predchádzajúcich dňoch zúčastnili obhliadky tunela.
“Mesto teraz hľadá firmu, ktorá má skúsenosti s takýmito prácami, aby náklady na opravu tunela ohodnotili . Keď budeme vedieť približnú cenu opravy, mesto začne rokovania o financovaní rekonštrukcie tunela.“
Riaditeľ Mestských lesov Kremnica Karol Mutňanský je presvedčený, že pri rekonštrukcii by malo ísť o väčší projekt, ktorý vyrieši nielen bezpečnostnú stránku, ale aj dlhú životnosť obnoveného tunela. Ten totiž rekonštruovali už pred šestnástimi rokmi, pričom ako výstuž sa vtedy použilo drevo ihličnatých stromov.
„To však postupne prehnívalo, čo sa podpísalo pod dnešné problémy,“ dodal Mutňanský.
Podľa neho by lepšiu stabilitu v budúcnosti zabezpečili výstuže, aké sa používajú v banských priestoroch. Najlepšiu alternatívu však treba hľadať s odborníkmi.
Beáta Hanulová z Klubu slovenských turistov (KST) v Kremnici hovorí, že zasypaný tunel sa v súčasnosti dá obísť vrchom cez hrebeň. V lete to veľký problém nie je, náročnejšie to môže byť pre cyklistov alebo bežkárov počas zimy.
Turisti z Banskej Bystrice a Kremnice sú podľa nej pripravení pomôcť pri dobrovoľníckych aktivitách aj v súčasnosti, podobne ako tomu bolo v rokoch 1996 – 1997. Samotný projekt však musia garantovať silní partneri.
Drevené piliere z minulosti tiahu neuniesli
Predchádzajúca obnova sa nedotiahla do konca
Pred 16 rokmi sa do obnovy tunela pustilo množstvo nadšencov z KST s podporou samospráv z banskobystrickej a kremnickej strany a tiež odborných a banských firiem.
Milan Hlavatý z KST v Banskej Bystrici- Kremničke si na obdobie rekonštrukcie dodnes presne spomína.
„Náš klub sa rozhodol, že by bolo dobré obnoviť dávno zasypaný tunel, ktorý má veľmi bohatú históriu. Bola to naša veľká túžba. Oslovili sme priateľov turistov z kremnickej strany a hlavne turistov z banskobystrickej strany. Všade sme získali podporu a sľúbenú pomoc. Nakoľko som bol aj členom regionálnej rady KST v Banskej Bystrici, náš zámer podporila aj rada. Najviac nás zamestnalo vybavovanie povolenia na práce.“
Na jeseň 1996 dostali stavebné povolenie a začalo sa s prácami priamo v tuneli. Všetko robili svojpomocne, bez akejkoľvek finančnej pomoci.
„Brigády boli každý víkend a v roku 1997 sme tunel slávnostne odovzdali do užívania. Mňa a mojich priateľov hrial pocit, že sme obnovili starú historickú pamiatku, a tým urobili niečo aj pre našich nasledovníkov.“
Zároveň však upozorňuje, že tieto práce mali byť iba začiatkom. „Po nás mali prísť odborníci, ktorí tunel zakonzervujú, hlavne vybudujú kamenný portál na obidvoch koncoch a naše drevené výstuže nahradia betónovými,“ upozornil.
Nejaké práce sa v nasledujúcich rokoch síce ešte urobili, no Milan Hlavatý hovorí, že išlo skôr o plátanie ako radikálne riešenia.
Zosuv urýchlila daždivá jar
Na terajšom zosuve, ku ktorému prišlo v presne neurčenom čase pred niekoľkými týždňami, sa podľa neho podpísala daždivá jar. Po horách vznikalo množstvo zosuvov pôdy.
„Tak sa stalo, že podmáčaná časť portálu nad tunelom sa odtrhla a zosunula na výstuhu tunela na kremnickej strane. Prehnitá drevená výstuž to nevydržala a zavalila sa časť tunela.“
Tunel si za ten čas, čo ním viedla turistická značka, získal podľa Milana Hlavatého veľkú obľubu medzi turistami. Bolo by preto podľa neho vhodné, keby sa tunel obnovil. Je však tiež presvedčený, že tu už musí nastúpiť profesionálna firma a nedá sa spoliehať na dobrovoľnícke aktivity.
Viezli ním aj zlatý poklad
Tunel písal významnú históriu nielen v čase preslávenej Thurzovsko- Fuggerovskej spoločnosti, ale aj v neskorších obdobiach. Bohatá je predovšetkým jeho vojenská história.
V januári 1849 ustupovala pred rakúskym cisárskym vojskom cez tunel armáda plukovníka Aulicha pod vedením uhorského povstaleckého generála Artúra Gőrgeiho, podľa ktorého dostal tunel aj pomenovanie. Keď generál tunelom prešiel, dal ho zavaliť, aby ho cisárske vojsko nemohlo nasledovať.
Významnú úlohu zohral aj v Slovenskom národnom povstaní, keď po jeho spriechodnení partizáni previezli cez tunel v októbri 1944 zlatý poklad zo Štátnej mincovne v Kremnici do Národnej banky v Banskej Bystrici. Po prechode tunel opäť zasypali a následný zosuv pôdy v roku 1955 situáciu ešte zhoršil.
Unikátny. Tento pohľad si zrejme dlhšiu dobu nevychutnáme.
FOTO: MARIÁN SCHMIDT, MILAN CEROVSKÝ a PANORAMIO.SK