diaľnice pracujú vedci z amerických Laboratórií pre prúdový pohon (JPL).
Myšlienka superdiaľnice sa opiera o využitie Lagrangeových bodov, pomenovaných podľa francúzskeho matematika a astronóma Josepha Louisa Lagrangea, ktorý v roku 1772 existenciu týchto bodov predpovedal. Každý kozmický systém skladajúci sa z planéty a jej mesiaca má vo svojom okolí päť takýchto bodov, kde sa navzájom rušia gravitačné sily zúčastnených telies (teda planéty, jej mesiaca a Slnka). Akékoľvek teleso, ktoré sa do niektorého Lagrangeovho bodu dostane, tu teoreticky môže zostať nekonečne dlho a nemusí na to vynakladať žiadnu energiu. V skutočnosti síce stačí rušivé pôsobenie inej sily, aby sa odtiaľ sonda začala samovoľne vzďaľovať, ale jej udržanie v tejto pozícii je energeticky oveľa výhodnejšie než akýkoľvek iný spôsob „znehybnenia“.
Medziplanetárnu superdiaľnicu navrhol Martin Lo z JPL, ktorý už predtým vypočítaval trasy pre niektoré medziplanetárne sondy NASA. Podieľal sa okrem iného na plánovaní misie sondy Genesis, ktorá štartovala v auguste 2001. V dvoch Lagrangeových bodoch Zeme nazbiera vzorky tzv. slnečného vetra a vráti sa späť.
Už teraz využívajú medziplanetárne sondy na získanie rýchlosti myšlienku gravitačného biliardu. Umelé teleso neletí priamo k cieľu, ale preletí okolo jednej alebo niekoľkých planét, ku ktorým sa priblíži v určitom termíne a pod vopred vypočítaným uhlom. Pri oblete sondu „postrčí“ gravitácia planéty buď priamo k cieľu alebo k inej planéte, kde sa manéver opakuje. Martin Lo zakomponoval do svojich plánov aj ďalšie faktory, ako vzájomné gravitačné pôsobenie Slnka a planét, planét a ich mesiacov, alebo všetkých zložiek súčasne.
Medziplanetárnu superdiaľnicu vo vnútornej Slnečnej sústave začali dávno pred človekom využívať asteroidy a kométy, ktoré z nej občas nesprávne „odbočili“. Vedci sa domnievajú, že po nej cestoval aj asteroid, ktorý pred 65 miliónmi rokov vyhubil dinosaury. Zatiaľ posledný pozoruhodný prípad sa stal v roku 1994, keď z diaľnice vybočila kométa Shoemaker-Levy 9 a zrútila sa, rozdrobená na viac častí, na planétu Jupiter. (tasr)