V Káhire sa opäť v uliciach bojuje, úrady zatvorili pyramídy aj múzeá. V Tunisku sú nepokoje. Do Grécka si časť turistov tiež odvykla chodiť. Istanbul síce prežil horúcu jar o park Gezi, ale keďže Turecká riviéra je ďaleko, patrí posledné sezóny k miestam, kam Slováci cestujú častejšie než zvykli.
Ležať na pláži zavretý v hotelovom komplexe sa dá tiež, ale práve Turecko je nielen krajina, kde je čo vidieť, ale najmä sa po nej príjemne cestuje.
Vôbec sa neobávajte využiť skvelú miestnu dopravu - na kratšie vzdialenosti dolmuše, ktoré si môžete stopnúť na ktoromkoľvek mieste, alebo na vzdialenejšiu cestu diaľkové moderné autobusy.
Úplne najlepšie však urobíte, ak si prenajmete auto a vyrazíte za pamiatkami, ktorých je najmä na egejskom pobreží veľa. Ak vám nebude ľúto, že švédske stoly v hoteli sa večer budú ohýbať bez vás, urobte si dvoj- či trojdňový výlet. Ušetríte za fakultatívne výlety, aj na takých miestach ako je Efez či Pamukkale môžete prespať za desať eur na noc aj s raňajkami, ale najmä spoznáte Turecko inak.
Cestou si nezabudnite dať v akejkoľvek malej dedine čaj. Nie žeby tam bol iný ako napríklad v Antalyi, ale pre atmosféru - s fajčiacimi mužmi a dedkami, ktorí hrajú karty alebo backgammon - tavlu.
1. Efez a Celsova knižnica
Do Efezu sa vyberiete s predstavou, akú vám dá každý bedeker, propagačný materiál a dokumentárny film - priečelie Celsovej knižnice. Také je na tej fotke úžasné, až si vravíte, že na tom niečo musí byť, keď sa tam ženú tie tisícky turistov. A je.
Čo je však na Efeze nalepšie: nielen známe priečelie, ale aj zvyšok antického mesta je rovnako fasicunjúci a zachovalý. Očarenie môže schladiť len letná horúčava a mraky turistov. Ak si však privstanete, tak sa obom nepríjemnostiam môžete vyhnúť.
Už od vstupu na vykopávky vás bude poháňať obrovské divadlo, ktoré uvidíte ako prvé. Ale nežeňte sa prirýchlo, aby ste len tak neprehrmeli cez Arkádovú cestu. Bola by to škoda aj keď ako na dlani ju budete mať z vrchných sedadiel zachovalého divadla. Popri gymnáziu, kde stále prebiehajú vykopávky, na vás potom spoza rohu rohu vyskočí priečelie Celsovej knižnice. Keby už v Efeze nič viac nebolo, stála by jeho návšteva za to.
Ďalej vás už potom dav turistov vlečie po ulici Curete ďalej do kopca. Je len škoda, že na kryté terasové domy opäť vyberajú vstupné, pretože málokto zaplatí ďalších 15 lír, pritom mozaiky, dlážky, časti kúpeľov sú veľmi zachovalé a dávajú predstavu, ako žili starí Efezania.
Keď prechádzame zvyška chrámov, vstupných brán, obzeráte takmer neporušené verejné latríny, časti kanalizácie vodovodu, kúpeľov, mozaiky, sedíte v rímskom divadle a míňate množstvo ďalších drobností, hlavou nám prebehne pamätná scénka zo Života Briana: Čo dobrého nám okrem tohto všetkého Rimania doniesli? Doniesli nám mier - znie odpoveď a zrejme je správna, lebo nič z toho by sa nedalo vybudovať počas vojny.
Vstupné: Efez 25 TL, terasové domy 15 TL
1 euro = 2,5 TL
FOTO SME - MIRO ČEVELA
2.Pergamon na Akropole
Pergamon leží sto kilometrov severne od Izmiru a nie je klasickým miestom pre fakultatívne výlety z Tureckej riviéry. V mnohom je však atraktívnejší ako Efez. Na Akropolu sa dostanete kabínkovou lanovkou a výhľad na súčasnú Bergamu budete mať pod nohami celý čas.
Akropola je rozľahlá, medzi najpôsobivejšie patrí Trajánov chrám a najmä divadlo - osadené vo svahu s pôvodnými kamennými sedadlami, kam sa vmestilo 10-tisíc divákov. Je také veľké a strmé, že sa neviete rozhodnúť, čo je náročnejšie - či ho opatrne zísť alebo vyšliapať nahor.
Na miesto pôvodného Veľkého Diovho oltára, ktorý previezli do berlínskeho Pergamonského múzea, trafíte ľahko - sú tam dve staré borovice, v ktorých tieni sa ukrývajú turisti.
Pergamon si zosobňujeme s upravenou zvieracou kožou, na ktorú sa písalo. Lenže nie mesto dostalo svoj názov od pergamenu, ale naopak. Keď sa kráľ Eumenes II. rozhodol vybudovať veľkolepú knižnicu a Ptolemaiovci zakázali dovoz papyrusu z Egypta, pergamen sa stal hlavným materiálom na písanie. Eumena tým nezabrzdili, naopak miestna knižnica mala 200-tisíc zvitkov a svojou veľkosťou ju predčila len tá alexandrijská.
Pergamon znamená v anatólčine pevnosť, a tá miestna dlho odolávala nájazdom, až v 8. storočí podľahla Arabom. Zostali však po nej ruiny mohutných hradieb aj zvyšky zbrojníc.
Asi tri kilometre pod Akropolou leží Asklepion, ktorý bol zasvätený bohu liečiteľstva. K posvätným prameňom prichádzali chorí z celej ríše a voda jedného z nich tu za stáročia vyhĺbila jarček do odtokového žľabu. Dnes prázdne kamenné sedacie bazény kedysi napĺňali Asklépiovi kňazi príjemne chladnou vodou.
Vstupné: lanovka 10 TL, Akropola 20 TL, Asklepion 15TL
1 euro = 2,5 TL
FOTO SME - MIRO ČEVELA
3.Pamukkale a Hierapolis
Biely masív je vidieť už z diaľky. Pôsobí v okolitej vyprahnutej krajine akosi nepatrične. Na slnku priam ťahá oči a okuliare si po polhodine nasadíte dobrovoľne. Nabubralý biely svah nad malou dedinou je pre miestnych požehnaním a jediným zdrojom príjmov. Žijú z neho všetci. Množstvo hotelíkov, zopár kempov, ale najmä čajovne, reštaurácie, obchodíky. Nevojdite do prvej, skôr si zájdite ďalej - a potom možno narazíte na tú, čo my. Štýlovku, kde hrajú džez (!) a ako v jednej z mála čapujú pivo Efes. Výzdobu tvoria aj visiace plechovky od piva, medzi nimi aj dve slovenské. "Chlapci tu boli na motorkách, a tak sme si pivá vymenili," hovorí pobavený majiteľ Ahmed. "Vedel som, kde je Slovensko. Viete, pozerali sme tu v televízii hokej, keď boli v Bratislave majstrovstvá sveta," dodáva vážne. A nám napadlo jediné spojivo s hokejom v horúcej krajine - onen bavlnený hrad nad dedinou, ktorý vyzerá ako z ľadu.
Na biely travertín vás pustia iba bosých. Nešmýka sa, naopak je príjemný na dotyk a chladivá voda, ktorú v priebehu dňa púšťajú viacerými smermi, sa prelieva z jazierka do jazierka. Máte chuť sa v každom z nich okúpať, čo mnohí aj urobia. Treba však na to dostatok času.
Nad travertínovými kaskádami vzniklo v antických dobách mesto Hierapolis. Žilo tu údajne okolo 500-tisíc ľudí, zďaleka sa sem chodili ľudia liečiť. Určite sa ich mnoho vyliečilo, ale veľa ich tu aj zomrelo. Ruiny mesta aj nekropole, kde nájdete sarkofágy a hrobky rôznych veľkostí a tvarov, na pilieroch aj v zemi, sú spolu kaskádami na zozname UNESCO.
Veľkou atrakciou, samozrejme za extra poplatok, je Kleopatrin bazén, v ktorom sa mala kúpať, aby bola krásna. Ten pôvodný to síce nie je, ale zato má zvláštnu atmosféru - na dne sú zvyšky celých antických stĺpov a ich hlavíc, bloky z budov. Voda je teplá a bohatá na minerály. Cez deň je bazén preplnený, ale postupne k večeru sa rýchlo vyprázdňuje. Ak nemáte za chrbtom delegátku, ktorá vás naženie do autobusu, môžete tu stráviť celý deň.
A večer, keď všetci turisti odídu, je Pamukkale len vaše. Niet nad romantiku - vodná fajka a čaj s výhľadom na nasvietený svah. Či gýč?
Vstupné: Pamukkale a Hierapolis 20TL, Kleopatrin bazén 30 TL, múzeum 5 TL
FOTO SME - MIROČEVELA
4.Amfiteáter Aspendos
Stoja a trhajú noviny alebo púšťajú na dlážku pódia mincu. Zväčša ide o delegátov a účastníci zájazdu sedia na najvyšších miestach amfiteátrov a nadšene tlieskajú, keď aj z diaľky niekoľko desiatok metrov všetko zreteľne počujú.
Amfiteáter v Aspendose neďaleko Antalye patrí medzi tie, kde je však akustika taká skvelá, že ho miestni využívajú aj na divadelné predstavenia či koncerty. Navyše sa zachoval vo vynikajúcom stave aj s priľahlými budovami - hľadisko pre sedemtisíc divákov je zasadené do kopca, a hlavnú časť za pódiom postavili ako samostatnú budovu. Za svoju akustiku aj vznik vďačí architektovi Zenonovi, ktorý ho postavil v roku 155.
Cestou k amfiteátru budete míňať aj rímsky akvadukt, z ktorého dodnes stojí asi kilometer.
Vstupné: 15 TL
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
5.Side a Manavgat
Side má svoje čaro najmä preto, že dovolenkári, ktorých cestovky rozvezú po hoteloch medzi Antalyou a Alanyou, to sem nemajú ďaleko a pritom ide o významné archeologické nálezisko.
Leží na polostrovčeku a fotografie stĺpov Apolónovho chrámu so zapadajúcim resp. vychádzajúcim slnkom nad morom - zavisí od vášho postavenia - patria medzi najvďačnejšie. Tým, že sem turisti majú najbližšie, Side poznajú aj najväčší plážoví peciváli. Okrem chrámu patrí medzi zachovalejšie aj Vespasiánova brána, je tu množstvo sarkofágov, stĺpov aj obrovský amfiteáter pre 15-tisíc ľudí.
Neďaleko leží aj mestečko Manavgat, cez ktoré preteká riečka s rovnakým menom. Manavgat je východiskovým miestom pre príjemnú prechádzku popri rieke, kde je množstvo reštaurácií s rybími špecialitami, miestnymi jedlami a sladkosťami. Pri vode a pod stromami si môžete oddýchnuť aj od úmorných horúčav. Chodníky vedú aj k dvom vodopádom.
Vstupné: 10 TL
FOTO SME- JÁN KROŠLÁK