KYJEV. Od roku 2009 organizuje Levičanka Anna Maračková, učiteľka ruštiny, zájazdy na „východ“.
V bývalom Sojuze študovala a dodnes tam má spolužiakov a priateľov. Aj oni jej pomáhajú s organizovaním pobytu, aby počas dobrodružných ciest spoznali cestovatelia z Levíc a okolia čo najviac.
V roku 2009 videli Moskvu, neskôr Petrohrad. Kým do cieľa prvej destinácie cestovali vlakom 43 hodín a druhá cesta trvala 54 hodín, do ukrajinského Kyjeva sa teraz v júli dopravili „iba“ za 30 hodín.
„Ani sme sa nestihli porozprávať,“ začína Anka Maračková s humorom opisovať tohtoročný týždenný zájazd.
Výprava z Levíc na vlakovej stanici v Kyjeve.
Ukrajinská metropola
Necelá tridsiatka účastníkov nastúpila do vlaku v Leviciach 10. júla. Nasmerované mali do Košíc, kde prestúpili na ďalší vlak do Kyjeva. Tam ich čakala a počas pobytu sprevádzala neter kamarátky levickej učiteľky Natália Diaček.
„Bola s nami každý deň od rána do večera. Presne vedela, kde sa čo v Kyjeve nachádza,“ priblížila Anka Maračková.
Ďalšia jej kamarátka Júlia Kliopkina pracuje v kyjevskom hoteli Turist, vďaka čomu dostali Levičania veľmi priaznivú cenu na ubytovanie na šesť nocí. Hotel bol od centra iba štyri zastávky metrom.
Počas pobytu ich sprevádzala Natália Diaček (vpravo), neter kamarátky levickej učiteľky Anky Maračkovej (vľavo).
Kyjev je hlavným mestom Ukrajiny, má 2,8 milióna obyvateľov. Od Levíc je vzdialený 1200 kilometrov, od Moskvy o 850 kilometrov menej.
Bohatá história
Podľa organizátorky zájazdu je Kyjev moderná metropola s bohatou históriou: „Kyjev je historické mesto z 9. storočia. Podľa povestí ho založili štyria súrodenci: traja bratia Kij, Šček a Choriv a ich sestra Libiť. Podľa prvého z nich dostalo mesto pomenovanie.“
V roku 988 prijali vtedajší obyvatelia kresťanstvo. Po prijatí kresťanstva sa priklonili ku kultúre a vierovyznaniu Byzantskej ríše, prevzali pravoslávnu vieru, čo sa odzrkadlilo na architektúre.
Chrám. sv. Andreja.
Najväčším chrámovým komplexom je Kyjevsko-pečerskaja lavra s Chrámom sv. Petra a Pavla, kde sa v čase ich návštevy konali slávnostné bohoslužby. Pod komplexom sa nachádzajú jaskyne, v ktorých kedysi žili mnísi.
Levičania si pozreli aj Námestie nezávislosti, Ulicu umelcov - Andrejevskij spusk, kde je Chrám Andrejevskij, Múzeum satirika Michaila Bulgakova a Múzeum jednej ulice. Videli tiež komplex Matka vlasť venovaný druhej svetovej vojne, Múzeum Černobyľa a všetky najznámejšie chrámy – sv. Vladimíra, sv. Sofie a sv. Michaila.
Kuriózne fotky si na pamiatku spravili v Múzeu vody, kde sa zväčňovali v obrovskej mydlovej bubline.
Zaujala ich návšteva delfinária či Múzeum záchoda, kde sa o tomto prepotrebnom zariadení dozvedeli kuriozity od čias praveku až po súčasnosť.
Napríklad, že v Grécku potrebu vykonávali priamo pri stole, v Ríme zase bohatí ľudia obchodovali sediac na toalete a v čase chladu im kamenné dosky predtým zohrievali otroci. Najmodernejší záchod vymysleli Japonci. Tento záchod už urobí analýzu, rozbor moču, stolice. Tieto výsledky cez počítač putujú k lekárovi, aby za ich pomoci určil diagnózu.
Múzeum jednej ulice.
Zubačkou sa turisti vyviezli na kopec nad mestom, cestovali najhlbšie položeným metrom na svete, plavili sa po Dnepri loďou a poniektorí vyskúšali zlaňovanie z jeho brehu na ostrov.
Kvas aj šašlík
Málokto vie, že Kyjev je najzelenšie mesto spomedzi hlavných miest v Európe. Podľa účastníkov zájazdu ich prekvapila čistota a tiež bezpečnosť na uliciach. „Nedá sa to porovnať napríklad s Londýnom, kam často chodím,“ zhodnotila Oľga Leštáková.
Na „východe“ bola prvý raz a ako povedala, Kyjev ju očaril: „Je to starobylé mesto s bohatou históriou a kultúrnymi pamiatkami, zeleňou. Je veľmi pokojné a bezpečné.“
„V obchodoch bol kvalitný tovar. Z potravín ponúkajú hlavne svoje ryby, mäso, zeleninu,“ priblížila praktickú stránku ukrajinskej metropoly Anka Maračková. Ako povedala, ani so stravovaním nemali problém: „Majú svoje dve národné siete reštaurácií, v ktorých sme jedávali chutné jedlá za dobré ceny.“
Zo zeleniny do šalátov uprednostňujú Ukrajinci cviklu, uhorky, paradajky, kôpor, ktoré dochucujú sladkou smotanou. Obľúbené sú polievky solianka, okroška, kyjevskij boršč, ktorý býva zelený a červený.
No a z hlavných jedál sú to ryby a varenniky, čo sú cestové taštičky s rôznymi plnkami – hríbovou, mäsovou, zemiakovou. Z nápojov ochutnali mors – šťavu kompótu z čerstvého ovocia, viac druhov kvasu a uzvar uvarený zo sušeného ovocia.
Večerný ohňostroj nad Kyjevom.
„Východ“ je málo poznaný
Ako cestovateľka hovorí, Ukrajina je zatiaľ Slovákmi málo navštevovaná. „Slovačinu“, ako tam našincov volajú, nestretli.
„Cestovky začínajú Kyjev len objavovať,“ myslí si a hneď dodáva: „Ukrajinci, ale na nás reagovali vynikajúco. Boli ústretoví, milí. Čo je dôležité, nie je problém sa s nimi dorozumieť aj po slovensky alebo po anglicky.“
Životná úroveň zodpovedá nie práve najlepšej ekonomickej situácii v krajine. Podľa Anky Maračkovej sú tam veľké rozdiely medzi vidiekom a mestom, kde je viac pracovných príležitostí.
Turisti z Levíc si za grivny na pamiatku kúpili najmä matriošky, magnetky, zakarpatský koňak a sladkosti z tamojších fabrík.