Niektoré rodiny so školopovinnými deťmi si dovolenku pri mori nemôžu dovoliť, a tak sa skupinky detí nudia na sídliskách. Kúpaliská ich nebavia každý deň a občas by leňošenie pri vode radi vymenili za pobyt v prírode. Takých možností je v okolí viac. Napríklad aj jaskyňa Zlá diera alebo Zla džura, ako ju miestni volajú. Nájdete ju v katastri obce Lipovce (okres Prešov).
LIPOVCE. Stačí teda vycestovať slabých 30 kilometrov od Prešova a mestských návštevníkov očaria zaujímavé prírodné úkazy. Blízka Lačnovská tiesňava a tajomstvami opradený prístup do jaskyne ponúka adrenalínové dobrodružstvo, ktoré mnohé deti ani dospelí ešte nezažili.
Ako konštatoval správca jaskyne Rudolf Košč, paradoxne majú veľmi málo návštevníkov práve z Prešova.
„Niektorí ani nevedia, že taká jaskyňa a krásna príroda vôbec existujú,“ poznamenal.
Napriek adrenalínovému zážitku do jaskyne prichádza len málo turistov. Košč priznal, že návštevníkov z okolia stále ubúda, ale nie je z toho smutný. Zdôraznil, že kto naozaj chce zažiť niečo zaujímavé, cestu k nim si vie nájsť.
„Mali sme tu už skupiny turistov z Lotyšska, Litvy, Poľska, Českej republiky aj z Francúzska a boli z prehliadky jaskyne nadšení,“ podotkol správa. Jej prehliadka má isté čaro tajomnosti.
Na cestu si musíte svietiť karbidkami
Jaskyňa nie je osvetlená a návštevník si na cestu musí svietiť banským lampášom a mať na hlave prilbu. Trasa podzemím trvá asi 45 minút, ale je fyzicky nenáročná a zvládnu ju aj malé deti.
Podľa Košča doteraz mal najstarší účastník prehliadky 84 rokov a najmladší len 6 týždňov. V horúčavách sľubuje príjemné ochladenie, lebo vnútri je len 7 stupňov Celzia.
Náročnejší turisti v nej môžu so sprievodom aj liezť a vtedy sa v jaskyni zdržia najmenej dve hodiny.
Návštevníci sa tu môžu dozvedieť viac o podzemnom svete, o tom, ako vznikajú jaskyne, prípadne tiež niečo o netopieroch. V jaskyni ich totiž spravidla prezimuje okolo 250. Najpočetnejší druh je podkovár malý a netopier veľký, ale celkom ide o 12 druhov.
Jaskyňa Zlá diera vznikla v kryhe vápencov a dolomitov, ktorá zasahuje z pohoria Branisko do prevažne pieskovcového pohoria Bachureň. Sprístupnili ju v roku 1999.