Počuli ste o štáte menom Vanuatu? Možno áno, ale určite nie toľko, aby ste o ňom vedeli zaujímavo rozprávať. Košičan Ivan Hajdu, ktorý sa podelil o množstvo zážitkov z ciest po svete, k takým nepatrí.
Cestou do štátu Vanuatu sa Ivanovi splnil dlhoročný sen, navštíviť niektorú z exotických tichomorských ostrovných krajín.
Mal to uľahčené o skutočnosť, že bol práve v Austrálii za synom a teda 90 percent cesty zo Slovenska na opačný koniec sveta mal za sebou.
Ostávalo mu sa len rozhodnúť, ktorú krajinu si vybrať. Fidži a Nová Kaledónia museli počkať, voľba padla na Vanuatu.
Na trhovisku sa predáva aj spí
Milí a skromní
Vanuatu leží asi tri a pol hodiny letu severozápadne od Sydney. Ako všetky tichomorské štáty, aj tento tvorí množstvo ostrovov.
„Na cestu sme sa vydali tak, aby sme tam boli počas Vianoc. Leteli sme na ostrov Efaté, ktorý je správnym strediskom štátu s hlavným mestom Port Vila. Hlavnou náplňou obyvateľov je obchod. V meste som videl len reštaurácie a obchody. Najväčší dojem na mňa urobil zeleninový a ovocný trh. Je to totálna exotika, veľa produktov som ani nepoznal.“
Chodievali tam ľudia z okolitých dedín, aby si predajom dopestovaných produktov finančne prilepšili. Dalo sa tam lacno nakúpiť ovocie všetkého druhu.
V obchodoch či „supermarketoch“ sú podľa Ivana ceny asi ako na Slovensku. No v reštauráciách, ktoré vlastnia väčšinou cudzinci, sú vyššie.
Pohár domáceho piva stojí asi 500 Vatu (miestna mena), čo je vyše 5 austrálskych dolárov.
Miestni obyvatelia sú Melanézania a celkom milí. Keď bolo treba, Ivanovi vždy ochotne poradili.
„Životná úroveň tam nie je vysoká. No Melanézania vyzerali spokojní aj s tým málom, čo majú. Žijú v kontraste s luxusnými turistickými zariadeniami, ktoré tam importovali belosi.“
Relax v bazéne na Vianoce .
Americká strava
Na ostrove Ivan absolvoval výlet k vodopádom v pralese, navštívil aj fabriku na spracovanie kávy.
„Bolo to jedno z mála 'priemyselných' zariadení, ak sa tak dá nazvať spracovanie kávy v primitívnych podmienkach. No káva bola výborná. Pestuje sa hlavne na ostrove Tanna. Vodopády boli fantastické, ako prírodná sprcha a s množstvom prírodných bazénikov, kde sa dalo zrelaxovať a osviežiť sa v chladnej vode.“
Slovenský turista sa väčšinou stravoval na americký štýl.
„Dali sa kúpiť výborné hamburgery aj grilované rebierka. Domáci jedli len v lacnejších zariadeniach alebo na trhovisku domáce potravinové výrobky. Aj sme chceli niečo typicky miestne ochutnať, ale nedokázali sme identifikovať, z čoho jedlo pripravili. A úprimne, aj na pohľad to vyzeralo nevábne, nehovoriac o muchách, ktoré sa predavači snažili z jedál márne odohnať. Poriadok a hygiena sú na Vanuatu na veľmi nízkej úrovni.“
Cez deň je v uliciach dosť ľudí, cudzincov však málo. Situácia sa však radikálne zmení, keď v prístave zakotví niektorá z obrovských výletných lodí, ktoré na okružných plavbách zastavia na ostrove.
Vtedy sa do mesta nahrnú stovky výletníkov a malé mestečko je zrazu celé upchaté.
Po uliciach je ťažko sa predrať, premávka je na celý deň takmer odstavená. Na druhej strane, majitelia obchodov sa tešia, že niečo predajú.
Ivan si všímal výletníkov z lode, ale nezdalo sa mu, že by priniesli nejaké oživenie predaja.
„Dôchodcovia väčšinou obzerali obchody. Mimochodom, aj keď je krajina chudobná, nik turistov neobťažuje vnucovaním tovaru.“
Pravá exotika bola na vidieku. Podľa Ivana sú tam pomery oveľa jednoduchšie.
„Ľudia žijú v prírode a z toho, čo ponúkne, prípadne z toho, čo si skromne dopestujú. Žijú v drevených chatrčiach, mnohí bez elektriny, tečúcej vody a iných pre nás nepostrádateľných vecí. Vo Vanuatu sa ale neplatia dane, čo by sme my s radosťou uvítali.“
Zvítanie sa s obsluhou motela.
Pri kráteri sopky
Jednou z najväčších atrakcií ostrovov je činná sopka Mt. Yasur na ostrove kávy Tanna. Keďže medzi hlavnými ostrovmi funguje letecká doprava, dá sa tam dostať.
Všetko sú to staré vrtuľové stroje, ktoré už čosi pamätajú. Aj letiská sú jednoduché. Check-in predstavuje pultík, zbitý z drevených dosák.
Pred vstupom do lietadla sa všetci pasažieri aj s batožinou odvážia, aby sa predišlo preťaženiu lietadla.
„Letecký výlet s ubytovaním na jednu noc, raňajkami a transferom k sopke nás vyšiel na čosi vyše 300 eur na osobu. Nie až také zlé,“ tvrdí Ivan.
„Spali sme v drevených chatkách so slamenou strechou s výhľadom na more. Každá posteľ mala moskytiéry proti muchám a komárom. Muchy sú tam veľký problém. Jedli sme len jednou rukou, druhou sme ich odháňali.“
Na druhý deň turisti nasadli do džípu a vydali sa k sopke.
„Cesta trvala dve hodiny a v živote som nebol viac vytrasený. Asfaltová cesta sa končila hneď za letiskom a zvyšok sme išli po hlinenej vozovke, plnej výmoľov, koreňov stromov, skál a podobne.“
Sopku Mt. Yasur už zďaleka avizoval dym a dunenie z krátera. Najlepšie je pozorovať ju po zotmení, kedy sa núka veľkolepé divadlo žeravej lávy z početných erupcií, dunenie a klokotanie roztavenej lávy v kráteri. Aj keď sa sopka nachádza v niečom ako národnom parku a pri vstupe sa platí poplatok, bezpečnosť prizerajúcich sa je ponechaná na nich. Neexistuje tam nik, kto by ich upozornil na nebezpečenstvo, ba ani zábrany.
Pozor si však treba dávať. Pri väčšej erupcii dopadajú kusy lávy aj 20 metrov od ľudí.
„Na vrchole navyše fúka silný vietor, ktorý víri sopečný prach. Preto si bolo treba dávať pozor na kamery a fotoaparáty. “
Čerstvá kokosová šťava chutí vynikajúco
Palicu za slivovicu
Po návrate späť do Port Vila bol na druhý deň Štedrý večer. Ivan so synom ho strávili s majiteľmi motela. Rozprávali sa zážitky z ciest.
„Otvoril som fľašu pravej slivovice, ktorú som doniesol z domu. Bola pre ostatných trochu silná, ale chutila. Majiteľ hotela si ju nevedel vynachváliť a aj našu pohostinnosť, za čo mi venoval vyrezávanú palicu. Nosili ju náčelníci kmeňov a slúžila na podopieranie aj na boj. Je z ťažkého tvrdého dreva a má čestné miesto na stene u mňa doma,“ uzavrel Ivan spomienky na Vanuatu.
Ivan a sopka Mt. Yasur 
Erupcie v sopke zblízka 
Prírodná sprcha pod vodopádmi
Foto: archív