SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Na Kláštorisku v Slovenskom raji sa za posledných 30 rokov vystriedalo viac ako 4 000 dobrovoľníkov.
Tí už roky pracujú na obnove a zachovaní zvyškov kartuziánskeho kláštora, ktoré tam objavili v 80. rokoch minulého storočia.
"Už dávnejšie sa vedelo, že toto miesto bolo osídlené, nevedelo sa však v akých súvislostiach. Skúmali sme valové opevnenia a našli sme hradisko z neskorej doby bronzovej, potom z doby halštatskej, je tu aj obrovský stredoveký múr proti Tatárom. Najmladší je vlastne tento kláštor, ktorý je zo 14. až z prvej polovice 16. storočia," objasnil Michal Slivka, zodpovedný za projekt, ktorý sem ako pracovník archeologického ústavu prišiel v roku 1983 robiť predstihový výskum.
((a))
Ľudia sa radi vracajú
Dobrovoľnícke aktivity tu začali v roku 1986, trvajú dodnes a nesú názov Strom života.
Dnes napríklad ukončili turnus ukrajinskí študenti, ktorí tu boli približne týždeň a niektorí z nich by sa sem ešte chceli určite vrátiť.
"Máme tu prax, učíme sa tu rozprávať po slovensky, aj tu pomáhame, pracujeme, žijeme tu, boli sme aj na výletoch. Mne sa tu veľmi zapáčilo, chcel by som sa vrátiť, aj keď nie cez univerzitu, možno len tak v lete na dovolenku," povedal Andrej Svid, ktorý je prvákom na Katedre slovenskej filológie Užhorodskej národnej univerzity.
Už viac rokov sem chodí Tomáš Blažíček z Bratislavy, ktorý sa na Kláštorisko dostal ako turista a Slivka ho zadarmo ubytoval.
"Potom nám to aj s kamarátmi nejako prišlo ľúto, že my sa len zabávame, chodíme po výletoch a iní tu pracujú, tak sme sa zapojili do roboty. Odvtedy tu chodím pravidelne asi päť rokov, niekedy aj viackrát do roka," objasnil Blažíček.
Vystriedali sa tu rôzni ľudia a vznikli tu aj mnohé, dnes už manželské páry. Ráno a predpoludním dobrovoľníci pracujú, poobede chodia na výlety do okolia.
Našli aj vzácne artefakty
"Starostlivosť o historické pamiatky a objekty je u nás zanedbaná, keby tu nepracovali dobrovoľníci, tak by tu bola len burina. Chodia sem študenti a iní aktivisti z rôznych krajín sveta, okrem domácich tu už boli pracujúci z Čiech, Ameriky, Grécka, Poľska, či Belgicka," dodáva Slivka.
Dobrovoľníci najprv očistia okolie od trávy a buriny, sprístupnia areál a po nich prídu odborníci, ktorí urobia murárske práce.
Študenti a iní aktivisti tu podľa neho môžu nájsť pokoj a harmóniu s prírodou, ktorá bola typická práve pre kartuziánov.
Na tomto mieste sa počas vykopávok našlo viacero vzácnych artefaktov, medzi najzaujímavejšie patrí podľa Slivku bohatá kolekcia stredovekých kachlíc, pričom archeológom sa podarilo objaviť celkovo 14 kachľových pecí.
"Kartuziánom sa hovorí mlčanliví mnísi, pretože sa medzi sebou nerozprávajú, dialóg vedú len s Bohom. Pre nich je typická aj mimoriadna láska ku knihám a diela jednotlivých autorov z tej doby starostlivo viazali do dreva a kože a zdobili ich takými kovaniami. Práve sériu tých kovaní sme tu našli aj s náboženskými nápismi. Okrem toho sme tu objavili úžitkovú keramiku, nejaké nástroje, ale aj slnečné hodiny s arabskými číslicami," vymenúva Slivka.
Turistov história zaujíma
O tom, ako kláštor vyzeral v minulosti, sa nezachovali žiadne dokumenty, rozprestieral sa však na ploche asi jedného hektára.
Jeho súčasťou bola aj kaplnka postavená v roku 1492, informácie o nej sa podarilo získať zo zachovanej kroniky zo začiatku 16. storočia.
"Z tejto kroniky vieme, kedy zanikol kláštor, bolo to 15. až 21. júna 1543. Vieme tiež, že mnísi, ktorí tu pôsobili, podpálili strechy, aby areál nemohol byť ďalej využívaný a odišli do Červeného Kláštora," vysvetľuje Slivka.
Podľa neho tu každý rok zavíta množstvo turistov, ktorí tu môžu vidieť jednotlivé objekty, napríklad kostol, kaplnku, krížovú chodbu i domčeky.
Jeden objekt sa podarilo zrekonštruovať a dnes sa tu nachádza múzeum s pôvodným kartuziánskym nábytkom, habitom, či kópiami nájdených kachlíc.
Foto k článku: TASR/Oliver Ondráš